theclickinggeneration.com

Je známy ako Medzinárodný obchod do obchodná výmena medzi dvoma alebo viacerými národmi alebo zlyhanie medzi rôznymi hospodárskymi regiónmi a mimo hraníc národa, ku ktorému patrí.

Činnosť nákupu a predaja mimo hraníc krajiny, do ktorej patrí, a ktorá si obvykle vyžaduje zaplatenie cla

Uvedená výmena spočíva v nákupe a predaji tovaru, služieb alebo výrobkov, a medzi inými, a za ktoré sa musí zaplatiť clo, a to buď na vývoz, alebo na dovoz.

Je potrebné poznamenať, že sa ukazuje ako podmienka bez ekvanom to, že krajina, ktorá chce nadviazať ekonomické vzťahy za svojimi hranicami, má v komerčnej sfére to, čo je známe ako otvorená ekonomika.

Teraz, aby sa chránili ich hospodárstva, ale aby sa zároveň komerčne neuzatvárali pred svetom, krajiny a tiež regióny ako bloky sa rozhodli zrušiť vyššie uvedené clá a namiesto nich boli stanovené spoločné clá, aby sa tak umožniť voľný pohyb tovaru a výrobkov, ekonomicky sa zachovať a posilniť vo vzťahu k svojej priamej konkurencii.

Aký bol tento obchod po čase

Obchodná prax medzi krajinami nie je ničím z dnešnej doby vzdialená, pretože v najodľahlejších časoch ju rôzne národy uplatňovali, a hoci v niektorých momentoch bola menej intenzívna ako dnes, vždy tu bola.

Odpradávna bol obchod medzi krajinami veľmi aktívny, zatiaľ čo v stredoveku utrpel pokles. Dôležitým spôsobom sa obnovil po objavení Ameriky, pretože Európa využila svoje úplne nové koloniálne trhy na hospodársky rast a rast.

Paradigmatický prípad preukázali práve španielske kolónie v Amerike, ktoré sa tiež rozhodli kričať slobodu zo Španielska z ekonomických dôvodov, pretože im zakazovala vykonávať obchodnú výmenu s inými národmi ako s ňou.

Obmedzenie bolo veľmi tvrdé, avšak veľa obchodníkov sa rozhodlo otvoriť nelegálne miesto v iných krajinách, napríklad v Anglicku, ktoré im ponúklo lepšie podmienky a ekonomickú návratnosť.

Medzitým politická nezávislosť priniesla ekonomickú nezávislosť a národy oslobodené od Španielska boli schopné ustanoviť svoje vlastné obchodné zákony a obchodovať s kýmkoľvek chceli.

Od druhej polovice minulého storočia a potom postupne, až do maxima v deväťdesiatych rokoch, začali národy demonštrovať fenomenálne otvorenie svojich ekonomík smerom von.

Napríklad v súčasnosti prakticky žiadna ekonomika nezabúda na to, čo sa stane s inou, ktorá sa nachádza na druhej strane planéty, a to práve z dôvodu vzájomných vzťahov medzi trhmi.

Liberalizmus verzus protekcionizmus

Existujú rôzne ekonomické teórie, ktoré sa zaoberajú týmto typom obchodu, zatiaľ čo jednou z najrozšírenejších je teória Škótsky ekonóm Adam Smith.

Podľa Smitha sa výrobky musia vyrábať v krajinách, v ktorých sú náklady na ich výrobu najnižšie, a potom by sa z tohto miesta vyvážali do zvyšku sveta.

Preto bol Smith horlivým zástancom voľného obchodu, pretože sa domnieval, že rast a rozvoj budú možné iba z tohto modelu.

Pre Smith by zatiaľ boli výhodou tie krajiny, ktoré sú schopné produkovať viac a investovať menej výrobných faktorov.

Týmto spôsobom by boli tiež nižšie výrobné náklady.

Zoči-voči tejto pozícii nachádzame protekcionistický návrh, podľa ktorého sa na dovážané výrobky vzťahujú skutočne vysoké dane, aby nemohli konkurovať miestnemu priemyslu, a tým sa odrádza od ich nákupu a posilňuje sa národný priemysel.

Predražiť zahraničné výrobky, aby sa spotrebiteľ musel rozhodnúť pre nákup miestnych výrobkov, pretože sú lacnejšie.

Krajiny sa spravidla rozhodnú uplatňovať tento typ ochrany v situáciách hospodárskej krízy.

Jedným z veľkých rozdielov medzi týmito dvoma antagonistickými modelmi je, že v liberalizme sú ceny voľne stanovené trhovou ponukou a dopytom, zatiaľ čo v protekcionizme je to štátna intervencia, ktorá zavádza reguláciu a obmedzenia. Napríklad stanovuje maximálne ceny v miestnej ekonomike. a vyššie uvedené dovozné clá.

Za zmienku stojí, že clá, ktoré sa tradične vyberajú na príkaz tohto druhu obchodu, v súčasnosti eliminovali mnohé národy a regionálne hospodárske bloky na základe zákonov uložených životom v globalizovanom svete, v ktorom napríklad je nemožné, aby tento typ obchodu čoraz viac rástol.

Napríklad Európske spoločenstvo alebo Mercosur zrušili clá pre tieto členské krajiny a týmto spôsobom tovar voľne cirkuluje bez platenia kánonu.