definícia fonológie
Fonológia, ktorá je možno menej známa ako fonetika, je ďalším odvetvím lingvistickej vedy, ktoré je zodpovedné za analýzu a štúdium zvukov z hľadiska úrovne syntaxe a štruktúry, ktorú tvoria v jazyku, ako aj z toho, ako prostredníctvom nej vytvárajú význam. Tu je teda zrejmý hlavný rozdiel, ktorý má fonológia s fonetikou, pretože druhá je zameraná na štúdium zvukov z fyziologického hľadiska, teda toho, ako sú generované rôznymi časťami tela a ako ich správne formovať.
Fonológia je rovnako dôležitá ako fonetika a možno ešte viac, pretože je zodpovedná za vydávanie zvukov, ktoré vyslovujeme, na komunikáciu štruktúry, významu. Fonológia sa zaoberá v prvom rade analýzou alebo pokusom o porozumenie rôznych štruktúr a zvukových systémov, ktoré tvoria jazyk, napríklad pomocou rýmov, akcentov atď. Ale na druhej strane analyzuje, ako sa tieto zvuky špeciálne generujú, aby sa dosiahol konkrétny význam, ktorý sa líši od ostatných zvukov použitých v jazyku.
Je skutočne dôležité sledovať, ako rovnaké písmená alebo znaky, ktoré sa opakovane používajú na vytvorenie rôznych slov, môžu mať pre každé z týchto slov iný zvuk a iné ako ostatné. Niektoré písmená môžu byť teda v niektorých slovách dlhšie, ale v iných kratšie, zatiaľ čo iné písmená môžu mať v niektorých slovách alebo zvukových prejavoch väčšiu zvukovú silu.
Ústrednou súčasťou štúdia fonológie sú fonémy, ktoré sú vo väčšine jazykov zvyčajne reprezentované písmenami abecedy (aj keď v jazykoch ako čínština alebo japončina to tak nie je). Tieto fonémy nie sú kresbou alebo znakom, ktorým je každý z týchto zvukov predstavovaný, ale fonémou sú skôr abstraktnou konštrukciou toho, čo daný konkrétny zvuk predstavuje v každom slove, a ktorý nám napríklad umožňuje odlíšiť slovo. lspadnúť voto.
