definícia osemuholníka, eneagonu, dekagónu

Polygón je plochý geometrický útvar, ktorý je ohraničený rôznymi spojenými segmentmi.

Každý z nich je tvorený stranami alebo segmentmi, vrcholmi alebo bodmi spojenia strán a uhlami, čo sú medzery vytvorené medzi dvoma lúčmi, ktoré sú spojené v bode.

Čo sa týka ich klasifikácie, delia sa na pravidelné a nepravidelné (ak sú všetky strany a uhly rovnaké, jedná sa o pravidelný mnohouholník). Ďalším spôsobom, ako ich klasifikovať, je počet strán, ktoré prezentujú. Osemuholník, enegon a dekagón sú mnohouholníky, ktoré majú osem, deväť a desať strán.

Osemuholník

Tento geometrický útvar je pravidelný, keď sú jeho strany a uhly zhodné, to znamená rovnaké.

Jeho uhly sú všetky 135 stupňov a v jeho interiéri je možné vytvoriť osem trojuholníkov.

Ak chcete vypočítať jej obvod, môžete dĺžku strany vynásobiť ôsmimi. Na výpočet jeho plochy musí byť obvod vynásobený apotémou vydelenou dvoma (apotémom je vzdialenosť medzi stredom mnohouholníka a stredovým bodom, ktorý je na každej strane figúry).

Rovnako ako iné postavy, aj tu je možné nakresliť dokonalý obvod cez vnútornú alebo vonkajšiu stranu jeho strán. Ak strany tohto mnohouholníka nie sú rovnaké, je osemuholník nepravidelný.

Eneagon alebo nonagon

Ako naznačuje názov, tento geometrický útvar má deväť strán a deväť vrcholov.

Ak sú všetky jeho strany rovnako dlhé a jeho vnútorné uhly sú rovnaké, jedná sa o pravidelný údaj. Každý z jeho uhlov je 140 stupňov.

Ak vynásobíme dĺžku každej strany deviatimi, dostaneme obvod. Je zrejmé, že eneagon môže byť nepravidelný.

Desatoro

Grécka predpona deca naznačuje, že tento údaj má desať rovnakých strán.

Tento polygón má tiež desať vrcholov, desať uhlov a tridsaťpäť uhlopriečok.

Pre výpočet jeho plochy je potrebné poznať dĺžku jeho strán alebo dĺžku jeho apotému.

Mimo matematiky

Rôzne geometrické obrazce sú základnými „nástrojmi“ technického kreslenia a používajú sa na plánovanie architektonickej stavby alebo na navrhovanie všetkých druhov predmetov každodenného života. Príroda tiež predstavuje veľmi jedinečné geometrické tvary, napríklad šesťuholníkový tvar včelích plástov alebo niektoré anatomické štruktúry živočíšnej a rastlinnej ríše.

Geometrické vzory v prírode sú známe ako fraktály. Znalosti o fraktáloch sú veľmi užitočné v seizmológii, biológii alebo v akejkoľvek forme pozemského merania. Znalosti o fraktáloch nám umožnili lepšie pochopiť poriadok prírody.

Foto: Fotolia - ngaga35


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found