definícia neochoty
Slovo neochota je slovo, ktoré označuje spôsob pochybovania alebo neurobenia niečoho bezpečným a jednoznačným spôsobom. Nechuť predstavuje tých ľudí, ktorí tvárou v tvár určitým činnostiam alebo činom neriešia spôsob, akým konajú, ale skôr pochybujú a sú proti tejto alebo tej možnosti. Neochota môže byť v niektorých prípadoch užitočná, ale niekedy môže byť tiež nepríjemná, keď sa od človeka vyžaduje dôležité rozhodnutie.
Nemožno povedať, že neochota je trvalý postoj alebo charakteristika určitých ľudí, ale skôr to, že ju môže každý v určitom okamihu preukázať, keď čelí určitým situáciám alebo okolnostiam. Aj zvieratá sa teda môžu zdráhať vykonávať určité činnosti, aj keď v ich prípade nie je nechuť racionálna, ale riadia sa inštinktmi a organickými vnemami. Zvieratá sa obvykle zdráhajú premiestniť alebo premiestniť zo svojho spoločného miesta, a to súvisí s inštinktom reakcie na strach alebo na možnú hrozbu.
Ľudia na druhej strane prejavujú neochotu nielen kvôli vnemom alebo inštinktu, ale aj kvôli racionalizácii určitých udalostí alebo okolností. Týmto spôsobom sa človek môže zdráhať cestovať určitým vozidlom nielen preto, že to vyvoláva pocit strachu, ale aj preto, že už zistil a zdôvodnil, že dané vozidlo môže byť nebezpečné. Nechuť teda nie je iba pochybnosťou, ale aj odmietnutím konať tak, ako sa predpokladá. Ak sa u osoby alebo zvieraťa v určitej situácii objaví značná miera nevôle, kvalifikačné prídavné meno použité na jeho označenie je „zdráhavé“, čo sa používa u mužov aj u žien.
