theclickinggeneration.com

Otázkou je formulácia, požiadavka alebo požiadavka, ktorú požaduje osoba, spoločnosť alebo inštitúcia od inej osoby s cieľom získať odpoveď. Otázky možno konkretizovať v policajnom kontexte, napríklad pri výsluchu hlavného podozrivého z trestného činu; v oblasti vzdelávania v čase predloženia testu alebo testu; alebo v novinárskej oblasti a z dôvodu vyšetrovania konkrétnej skutočnosti alebo udalosti..

Otázky, v závislosti od prípadu a konečného zámeru osoby, ktorá sa ich pýta, môžu byť štruktúrované a formulované tak, aby poskytovali veľmi priamu a stručnú odpoveď, napríklad nezískajú od respondenta nič viac ako áno alebo nie; alebo inak takým spôsobom, že osoba podrobená výsluchu musí podrobnejšie vysvetliť napríklad to, ako sa dostala na miesto činu, čo si na jej zodpovedanie bude zjavne vyžadovať a bude vyžadovať rekapituláciu alebo vymenovanie súboru podrobností.

V tomto zmysle hovoríme potom o „otvorených“ otázkach a „uzavretých“ otázkach. Sú to práve tie otvorené, ktoré nám umožňujú ísť ešte hlbšie ako jednoduché „áno“ alebo „nie“. Všeobecne platí, že pri kladení otvorenej otázky by sme nikdy nemali začínať otázku slovesom. Napríklad, ak chceme poznať niekoho vkus v hudbe, nemali by sme sa pýtať „Máte radi rock?“ Z tejto otázky dostaneme iba „áno“ alebo „nie“. Na druhej strane, ak sa spýtame „Aká hudba sa vám páči?“, Druhá bude mať oveľa viac možností rozšíriť a povedať nám o svojich vkusoch, čo je naším cieľom.

Všeobecne platí, že prieskumy, ktoré zjavne závisia od predmetu, sú tie, ktoré nás navrhujú a kladú otázky, ktoré si od nás vyžadujú veľmi stručnú odpoveď, iba áno alebo nie, ako sme povedali vyššie, aj keď samozrejme existujú výnimky. Toto sú „uzavreté“ otázky, pri ktorých nie je potrebné, aby anketár vysvetľoval svoje chute, názory alebo názory.

Medzitým napríklad na vysokoškolských testoch alebo univerzitných záverečných skúškach, najmä z predmetov ako história, psychológia, sociológia atď. obvykle je potrebný zásadný vývoj reakcie. Napríklad, ak sa pýtate na Francúzsku revolúciu, nepožadujete iba uvedenie roku alebo miesta, kde sa odohrala, ale aj vysvetlenie kontextu a faktorov, ktoré ju vyvolali.

Rovnako a na rozdiel od tejto hodnotiacej modality je tiež časté, že nájdeme ďalšie, v ktorých otázku sprevádzajú aj možné odpovede, z ktorých je potrebné zvoliť správnu (výber z viacerých možností).

V prieskumoch, napríklad pri prieskumoch trhu, ktoré sa často používajú na zistenie našich spotrebiteľských návykov, postojov alebo akcií, je kladenie otázok celým procesom. To, či sa budete pýtať „otvorené“ alebo „uzavreté“ otázky, bude závisieť od času, ktorý bude potrebný na následné spracovanie odpovedí všetkých respondentov. V týchto prípadoch sú samozrejme uzavreté otázky oveľa stručnejšie a dá sa z nich urobiť štatistika alebo percentuálny podiel na základe toho, koľko ľudí odpovedalo „áno“, koľko odpovedalo „nie“, alebo kto namiesto toho boli nerozhodní pomocou možnosť „nevie / neodpovedá“. Na druhej strane, vďaka otvoreným otázkam, pre ktoré bude respondent oveľa slobodnejšie odpovedať, bude práca s tabuľkami (keď sa zaznamenajú hodené údaje) o niečo zložitejšou úlohou, pretože odpovede budú oveľa rozmanitejšie.

Na druhej strane, v prípade policajného vyšetrovania alebo, ak to nie je možné, novinárskeho vyšetrovania, aby bol úspešný v obidvoch prípadoch, bude potrebná oblasť, ktorá sa nazýva „vyšetrovacia otázka“. V týchto prípadoch je nevyhnutné a zásadne dôležité dosiahnuť úspech vo výsluchu (a pred tým, ako si sadnete pred osobu, ktorá bude vypočutá, ktorá predstavuje podstatnú súčasť predmetného vyšetrovania), formulácia jasnej a výstižnej otázky, ktoré vedú priamo k odpovedi, čo bude určite miesto, kde výskumník vopred prejavil záujem. Hlavnou funkciou tohto procesu bude objasnenie myšlienok, vymedzenie rozsahu vyšetrovania a nasmerovanie na stranu, ktorú si výskumný pracovník želá.

V novinárskej činnosti sa na konsolidáciu výsluchov používa rad stratégií. Napríklad na pohovoroch novinári často vopred zostavia sprievodcu otázkami, ktorý im má viesť rozhovor s opýtaným. V priebehu prednášky môžu byť pridaní ďalší, alebo niekedy môže ten istý respondent odpovedať na otázku, ktorú sme si mysleli, bez toho, aby boli výslovne požiadaní. V prípade noviniek máme sériu základných otázok, ktoré nás môžu usmerniť pri zostavovaní alebo písaní spravodajského textu, tvárou v tvár konkrétnej udalosti, ktorú musíme nahlásiť, musíme odpovedať na otázky, napríklad čo? Kde? Ako?, Kedy?, Kto? a preto? Ak v spravodajskom texte môžeme výslovne odpovedať na týchto šesť otázok, budeme schopní správne komunikovať alebo nahlásiť (s úplnými údajmi) hlásenú udalosť.