definícia jednotlivca
Koncept jednotlivca má nepochybne veľkú zložitosť a bohatosť. Z technického hľadiska symbolizuje všetko, čo sa nedá rozdeliť, hoci sa vo všeobecnosti používa na označenie človeka alebo človeka, pretože ho nemožno rozdeliť ani rozdrobiť. Jednotlivec je tak najmenšou a najjednoduchšou jednotkou zložitých sociálnych systémov a tiež zdrojom, z ktorého sú založené a organizované.
Definíciu pojmu jednotlivec možno ustanoviť na rôznych úrovniach. Ak sa začne s ontologickou úrovňou jej existencie, niet pochýb o tom, že predstava jednotlivca bola hlboko obohatená teóriami francúzskeho filozofa R. Descartesa, ktorý navrhol slávnu frázu „Myslím, preto som“. Prostredníctvom neho je jednotlivec taký, pokiaľ má schopnosť myslieť, uvažovať a používať svoje racionálne dary. Táto fráza zároveň rozpoznáva umiestnenie jednotlivca v prostredí, v ktorom existuje, a spája sa tak so všetkým, čo ho obklopuje.
V inom zmysle bola tiež navrhnutá predstava jednotlivca ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti, ktorú nemožno kopírovať alebo napodobňovať, pretože každá z nich vzniká v konkrétnom prostredí, s určitými fyzickými kapacitami a v konkrétnom historicko-priestorovom kontexte. Všetky tieto prvky ho transformujú na nedeliteľnú bytosť v sebe av konkrétnom, pretože mu dávajú vlastnosti a vlastnosti, ktoré bude mať (do značnej miery) po celý svoj život.
Jednotlivec ako človek však nie je predtým navrhnutým a vopred stanoveným prvkom, ale naopak, je to človek schopný učiť sa, prijímať vedomosti, nadobúdať zručnosti a rozvíjať kultúru. Tu potom vstupuje do roly, ktorú zaujíma prostredie a spolužitie s ostatnými jednotlivcami v spoločnosti, aby sa z nich stal jedinec.
