definícia závažných slov
Všetky slová, ktoré používame v našom jazyku na vyjadrenie, majú slabiku, na ktorú padajú prízvuk, zatiaľ čo formálne sa nazýva ako prízvučná slabika.
Aj keď sa to nestane so všetkými slovami, prízvuk alebo pravopisný prízvuk je ten, ktorý bude do nich vložený, aby účinne naznačil, že majú zvýraznenie.
Napríklad keď uvidíme vlnovku, budeme vedieť, že musíme danému slovu dať intonáciu vyslovenú v slabike, ktorá ho má.
V našom jazyku nájdeme niekoľko možností zvýraznenia, je však dôležité zdôrazniť, že najbežnejšie je, že slová sú zdôraznené na poslednej alebo predposlednej slabike, ako je to v prípade vysokých slov, respektíve nízkych slov.
Musíme objasniť, že náš jazyk je väčšinou tvorený slovami s diakritikou v predposlednej zdôraznenej slabike, teda vážnymi slovami.
Najzávažnejším slovom bude teda to, ktoré bude mať prízvuk na predposlednú slabiku, a bude to najčastejšie, ktoré sa končí na spoluhlásky. n alebo s alebo s ktoroukoľvek z piatich samohlások (a, e, i, o, u). Medzitým sa prízvuk umiestni iba v prípade, že závažné slovo vyvrcholí inou spoluhláskou ako vyššie uvedeným s alebo n, pred ktorou sú samohlásky, alebo ak zlyhajú v dvoch spoluhláskach. Strom, album, list, niekoľko príkladov vážnych slov.
Ale ako sme už naznačili vyššie, možnosti prízvuku sú viac ako jedna, to znamená nielen vážne slová, ale aj ostré slová, slová esdrújulas a sobreesdrújulas.
Ostré slová sú slová, ktoré nasledujú v množstve prítomnosti až po vážne slová v našom jazyku. V tomto prípade sa zvýraznenie vyskytuje na poslednej slabike.
Na druhej strane slová esdrújulas, ďalšia z možností zvýraznenia, majú prízvuk na predposlednú slabiku. Tento typ zvýraznenia nie je taký častý, a preto tu nie je toľko slov tohto typu vo vzťahu k basom a výškam. Charakteristickým rysom je, že nikdy neostanú bez prízvuku.
