definícia morálky
Morálka sa správa v súlade a v súlade s predpismi ustálenej a prijatej morálky..
Správanie v súlade s maximami stanovenými v spoločnosti a v súlade so správnosťou a ušľachtilosťou
Zvyčajne sa spája s myšlienkou konať ušľachtilým a správnym spôsobom.
Medzitým pre morálny je známe, že súbor viery, zvykov, hodnôt a noriem, ktoré jednotlivec alebo sociálna skupina predpokladá, a ktoré nejakým spôsobom fungujú ako akýsi sprievodca, pokiaľ ide o konanie.
To znamená, že morálka nám pomáha vedieť, ktoré činy sú správne alebo dobré a ktoré nie, sú zlé a nesprávne.
Vždy a takmer všetci ľudia majú predstavu alebo víziu o tom, čo je dobré alebo zlé, a práve na tomto posúdení sa zakladá morálka.
Neexistuje všeobecné hodnotenie ani úvaha o morálke, ale naopak, existuje viac ako jeden spôsob, ako ju pochopiť a pozrieť sa na ňu.
Náboženské a ľudské pokyny, ktoré zachovávajú morálku
Náboženstvo má svoju vlastnú víziu, existuje aj ľudské hodnotenie, ktoré slúži ako referencia na hodnotenie správania jednotlivcov, zatiaľ čo všetky sa nejako zhodujú v bode, ktorý naznačuje, čo je správne alebo čo nesprávne.
A tieto usmernenia alebo podmienky, ktoré sa objavia, vytvárajú morálku.
Akékoľvek správanie, ktoré ľudia rozvíjajú, má morálnu zložku, to znamená, že ho môžu ostatní a sami posúdiť podľa toho, či je správne alebo nie, či je dobré alebo zlé.
Ak je to dobré, považuje sa to za zhodné s morálkou.
Existujú spôsoby správania a konania, ktoré sa a priori považujú za nemorálne a hodnotia sa napríklad negatívne, napríklad v prípade násilia páchaného na iných, nedostatku rešpektu, solidarity s ostatnými. A samozrejme sú tu aj chovania spojené s pozitívnymi a morálne hodnotnými bytosťami: solidarita, dobročinnosť, láska, obetovanie sa druhým.
Aj keď nielen morálka sa redukuje na toto, ale sú aj takí, ktorí to chápu najradšej vedomosti, ktoré sa získavajú o najvyšších a ušľachtilých a že jednotlivec potom bude pri konaní vždy rešpektovať.
To, čo sa považuje za morálne, alebo viery o morálnosti, sa zovšeobecňujú a kodifikujú určitou kultúrou alebo sociálnou skupinou, podľa toho, čo je vhodné, a preto to bude to isté, čo bude regulovať správanie členov skupiny.
Tiež to býva spájať morálku s náboženskými a etickými zásadami že spoločnosť súhlasí s tým, že bude vždy rešpektovať, a že preto v prípade ich porušenia budú predplatiteľmi prísne potrestaní.
Morálka v náboženstve
Napríklad v prípade katolicizmu funguje desať prikázaní, ktoré Boh navrhol jeho ľudu, v tomto náboženstve ako morálny vodca. Veriaci ich teda musia rešpektovať a žiť v súlade s nimi, a ak tak neurobia, budú za to potrestaní.
Z tohto hľadiska je náboženstvo veľmi tvrdé, ak nerešpektuje tieto nariadenia, nemôže byť veriaci súčasťou komunity, pretože ju zradí.
Súbor morálnych noriem je označený ako objektívna morálka, pretože existujú ako spoločenské skutočnosti bez ohľadu na to, či sa ich subjekt rozhodne dodržiavať alebo nie, zatiaľ čo subjektívna morálka Skladá sa z tých činov, prostredníctvom ktorých jednotlivec rešpektuje alebo porušuje morálnu normu.
Ak vezmeme do úvahy, že konanie jednotlivcov je vždy zamerané na dosiahnutie dobra, nevyhnutne sa objaví myšlienka morálnej zodpovednosti, pretože v tom nebráni duševná choroba alebo psychická nerovnováha, napríklad a ktoré vám bránia premýšľať o nastolení lepšej budúcnosti, a samozrejme, bude to pravdepodobné s využitím morálnych hodnôt.
A ďalším opakujúcim sa používaním slova morálka je označovanie kvality konania, vďaka čomu sú dobré a morálne prijateľné.
Je neuveriteľné, že v 21. storočí sa stále diskutuje o morálke erotizmu.
Musíme povedať, že je tiež bežné stretávať sa s ľuďmi, ktorí majú dvojaký meter, to znamená, že navrhujú spôsob bytia a konania a v akcii konajú úplne opačne a negatívne. Napríklad ten, kto volá po solidarite s ostatnými a v praxi, je sebecký.
