definícia chválospevu
Pôvod slova panegyric je v gréčtine, pretože pochádza z pan, čo znamená všetko, a od gyrikos, ktorý pochádza zo slova agyris, čo znamená všetci ľudia. Pre Grékov teda bola velebnosť typom reči určenej pre všetkých ľudí. Nešlo iba o akýkoľvek prejav, ale mal konkrétny účel: pochváliť alebo vychvaľovať človeka, boha alebo obľúbeného hrdinu.
Slová chvály alebo pochvaly sa zvyčajne vyslovovali v kontexte situácií určitého spoločenského významu, ako sú festivaly, svadby alebo posmrtné pocty. Velebenie v gréckej tradícii predpokladala rímska kultúra. Dnes i naďalej používame velebenie v kontextoch, v ktorých sa hovorí slovami chvály alebo vďaky.
Dnes sa výrazom chvála rozumie hovorený text alebo prejav, v ktorom je človek verejne chválený. Neexistuje jediný formát, v ktorom predstavíte velebenie, pretože môže byť doručené vo forme listu na rozlúčku, v novinovom článku alebo s krátkym príhovorom na pohrebe.
Rôzne spôsoby uctenia si niekoho v grécko-latinskej kultúre
Velebenie v gréckej kultúre bolo viac ako niekoľko slov chvály, pretože ho treba chápať ako rétorické cvičenie, pri ktorom rečník ukazuje ostatným svoju zručnosť slovami. Je potrebné zdôrazniť, že v gréckej kultúre existovali rôzne rétorické cvičenia, známe aj pod pojmom progymnasmata (ako rozprávanie, bájka, obviňovanie a iné druhy prejavu).
V gréckej tradícii existovalo niekoľko spôsobov vzdávania úcty: vo forme epitafu alebo epigramu, vo veršoch cez elégiu, ódu alebo dithyramb, vztyčujúcich sochu na pamiatku niekoho alebo chvályhodnou pohrebnou rečou. Na opačnej strane, ako boli slová chvály, boli diskvalifikujúce prejavy alebo kritické návrhy, ako napríklad satira alebo vituperácia.
Dôležitosť slova v klasickom Grécku
Panegyrika je ilustračným príkladom dôležitosti, ktorú Gréci pripisovali oratóriu a rétorike. Mohli by sme povedať, že Gréci pripisovali slovám veľkú hodnotu. Tento aspekt môžeme oceniť prostredníctvom rôznych prejavov: divadla, filozofických dialógov, dialektických sporov na agore alebo učenia majstrov oratória, sofistov. Gréci si akosi uvedomili silu slov, pretože s nimi je možné rozprávať príbehy s krásou alebo presvedčiť ľudí.
Foto: iStock - QuoVision
