definícia epiteta
Epiteton je forma prídavného mena, konkrétne ide o prídavné meno vysvetľujúce. Ako každé iné prídavné meno, aj epitetá sa zhodujú v rode a počte s podstatnými menami, ktoré sprevádzajú. Na druhej strane tieto vysvetľujúce prídavné mená uvádzajú kvalitu, ktorá je už pre podstatné meno typická, to znamená, že epiteton podáva informácie o niečom, čo je už obsiahnuté v myšlienke podstatného mena. Funkciou epitet je pridanie emočnej zložky k podstatnému menu tak, aby slúžili na zdôraznenie jeho významu. Epitetá sú spravidla súčasťou poetického jazyka. Vysvetľujúce prídavné meno je postradateľným prvkom komunikácie, pretože nemení význam podstatného mena a iba ho dopĺňa a podčiarkuje.
Pokiaľ ide o etymológiu slova, epiteton pochádza z gréčtiny, konkrétne zo slova epitheton, čo znamená pridané alebo pridané.
Konkrétne príklady viet s epitetami
Vo vete „studený zimný sneh“ je slovo studený epiteton, pretože tento prívlastok neinformuje o snehu, pretože je vždy chladný.
Vo vete „Pamätám si na sladký med svojho detstva“ je prívlastok sladký tiež epitetom, pretože med je už nevyhnutne sladký. Na druhej strane, keby povedal „dostali sme sladkú porážku“, sladká by nebola prívlastkom, pretože porážka nemusí byť sladká (môže byť trpká, smutná, bolestivá atď.).
Vo vete „intenzívna modrá obloha“ vidíme, že modrá je epiteton, ale v takom prípade adjektívum modrá poskytuje informácie o oblohe, pretože obloha nemá vždy rovnakú farbu (zvyčajne je to modrá, ale existujú variácie veľmi rôznorodé chromatické).
Používanie epitet v básnickom jazyku
Poézia má svoj vlastný jazyk a na dosiahnutie väčšej tvorivej sily sa básnici uchyľujú k takzvaným figúram reči. Jedným z nich je epiteton. Z literárneho hľadiska je epiteton obrazom akumulácie, pretože jeho účelom je zdôrazniť význam opísaného.
Ak vo verši básnik odkazuje na bielu ľaliu, zelené lúky, studený ľad alebo ostnaté trnky, sme pred konkrétnymi príkladmi prívlastkov. Dalo by sa povedať, že táto forma adjektovania je takmer výlučná pre poéziu, ako sa to stáva u iných rétorických postáv. Pri niektorých príležitostiach však používame epitetá mimo poézie, napríklad keď hovoríme „hrozný boj“, alebo keď odkazujeme na niektoré historické postavy so zvláštnou charakteristikou, ktorá ich definuje (Alejando Magno, Alfonso X el sabio alebo Felipe the beautiful).
Foto: iStock - SrdjanPav
