definícia klonovania
Klonovanie sa chápe ako proces, pri ktorom sa dve alebo viac buniek reprodukuje identicky v niektorom živom organizme. Tento proces môže prebiehať prirodzene aj umelo vďaka veľmi dôležitému pokroku človeka pri objavovaní zloženia reťazca ľudskej DNA, z ktorého je možné uskutočňovať reprodukciu buniek.
Hlavným prvkom, z ktorého sa dá uskutočniť akýkoľvek klonovací proces, je molekula, ktorá sa snaží reprodukovať rovnakým spôsobom. Nie je možné uskutočniť proces klonovania, ak nemáte predmet, ktorý sa má opakovať, pretože ho nemožno vytvoriť od nuly. Zároveň je dôležité vedieť, ktorá časť materiálu na rozmnožovanie bude, pretože klonovanie sa vždy hľadá z nejakej konkrétnej potreby (napríklad v prípade nejakého poškodeného tkaniva, ktoré sa musí znovu zložiť).
Existuje niekoľko druhov klonovania, ktoré sa všetky používajú vo vedeckej a zdravotnej oblasti. Zatiaľ čo niektoré z nich, ako napríklad molekulárne klonovanie, sa používajú hlavne na laboratórne postupy, chemické a zdravotné analýzy, existujú aj iné, napríklad klonovanie buniek, ktoré sa viac ako čokoľvek používa na zabezpečenie lepšej kvality zdravia určitých jedincov. Táto druhá skupina tiež zahrnuje terapeutické klonovanie.
Pokiaľ ide o klonovanie, všeobecne sa myslí na kontroverzné postupy, ktoré by mohli byť zamerané na vývoj nových jedincov zo štruktúr DNA iných už žijúcich subjektov. Ako je však uvedené vyššie, klonovacie techniky môžu byť pre ľudstvo užitočné mnohými rôznymi spôsobmi, a to nielen v zdravotných záležitostiach, ale aj v potravinárskom inžinierstve, pri vývoji chemikálií atď. Klonovanie v skutočnosti už platí pre ľudí, ak tento proces znamená reprodukciu poškodených a rekonštituovaných tkanív, buniek alebo častí tela.
