definícia filozofie ako vedy
Odkedy je človek človekom, posadil sa, aby uvažoval nad vznikom vesmíru, zmyslom vecí a nad svojou existenciou. O tom hovoríme, keď hovoríme filozofia, čo etymologicky znamená „láska k múdrosti“ a ktoré predstavuje metodickú prax týchto úvah. Aj keď filozofia zdieľa konečné spochybnenie ľudskej existencie s náboženstvom, je založená na kritickom a systematickom uvažovaní, otvorenom diskusii a preformulovaniu. Diskutovalo sa však o tom, či Filozofia ako veda, vzhľadom na absenciu experimentálneho alebo empirického obsahu, ktorý charakterizuje tradičné faktografické vedy.
Je však potrebné poznamenať, že filozofiu je možné praktizovať v akomkoľvek kontexte, ale jej najsystematickejšie vykonávanie je to, čo dnes poznáme, keď ju študujeme ako veda. Aj keď niektorí pripisujú pôvod filozofickej štúdie Egypťanom, prvými filozofmi, ktorí sa skutočne zmienili o nich, sú samozrejme Gréci, ktorí sú známi ako „predsokratici“. Odteraz a pri sledovaní rôznych prúdov sa stretneme s Platónom, Sokratovým učeníkom (o ktorom sa nezachoval nijaký písomný dokument a poznajú ho iba platonické odkazy), ktorý u Aristotela nájde prvú filozofickú opozíciu. Platónske texty nám umožnili rozpoznať systematizáciu sokratovského poznania, typického pre ranú nádheru Atén, na rozdiel od úplných aristotelovských diel, ktoré poznačili väčšinu filozofických koncepcií starovekého sveta vrátane neskoršej Rímskej ríše.
Stredovek bol pre prax týchto meditácií určite temným obdobím, hoci jedným z jeho najvyšších predstaviteľov bol svätý Tomáš Akvinský, kresťanský rehoľník, ktorý navyše chcel dokázať existenciu Boha kritickým skúmaním. Je potrebné zdôrazniť, že svätý Tomáš sa s pozoruhodným úspechom pokúsil uplatniť Aristotelov spôsob vo svetle jeho viery v kresťanstvo, čo viedlo k volaniu Tomistická filozofia, ktorý je aj dnes jedným z pilierov, ktoré táto veda na Západe najviac uplatňuje.
Je pravdepodobné, že keď sa dozviete o filozofii, táto disciplína je spojená s najmodernejším štúdiom tejto vedy. Možno ste počuli niečo o Descartovi, Lockovi, Humovi alebo Kantovi, ktorí sú všetci vynikajúcimi predstaviteľmi filozofie, ktorá je založená buď na dôvodoch (a preto sa niektorým hovorí racionalisti), alebo skúsenostiam (a tým sa hovorí empirikári). Oba prúdy majú počas modernej doby značené cesty s rôznymi konvergenciami alebo divergenciami, ktorých dôsledky sú stále vnímané vo filozofických poznatkoch súčasnej doby. Neskorá moderná filozofia sa nám však približuje a patrí k nemeckým mysliteľom ako Hegel, Engels a Nietzsche. Posledne menovaný začal existencialistickú fázu disciplíny a stal sa revolučným filozofom, ktorý si často, predovšetkým zo strany totalitných európskych hnutí 20. storočia, robil nesprávny výklad. Presne v tom storočí prevládala segmentácia filozofie do oveľa konkrétnejších odvetví, ako sú fenomenológia, existencializmus, hermeneutika, štrukturalizmus a postštrukturalizmus. Táto postupná zložitosť doktrín motivovala rôzne aspekty Filozofia dnes sa stali vedami s vlastnou entitou a medzi ne možno počítať okrem iných aj metafyziku, ontológiu, kozmológiu, logiku, gnozeológiu, epistemológiu, etiku a estetiku. Filozofia našla svoje uplatnenie aj pri štúdiu matematiky, spoločenských vied a mnohých ďalších, najmä v tých odboroch, v ktorých je čisto empirický vedecký obsah spojený so zvýraznenou zložkou morálneho alebo kultúrneho charakteru, ako je to v prípade medicíny.
Na druhej strane tu stojí za zmienku dejiny filozofie Ako vieme, vyplýva to z krokov, ktoré táto veda prešla na Západe. Preto, aby sme sa filozofii venovali v plnej miere, musíme sa zaoberať aj všetkým, čo sa stalo počas týchto storočí na východe, kde nájdeme veľkých filozofov, ako je napríklad čínsky Konfucius. Preto početné náboženské a mystické hnutia v Ázii vyvolali rozsiahle filozofické prúdy, ako napríklad spomínaný konfucianizmus a rôzne aspekty, ktoré s rôznymi nuansami pochádzali z Japonska alebo Číny. Na druhej strane je indický subkontinent nepochybne hlbokou filozofickou kolískou, v ktorej z rôznych kultúr vznikli zložité filozofické školy, ktoré po stáročia poznačili kultúru Indie a susedných národov.
