definícia dôrazného prízvuku
Keď položíme otázku alebo výkričník, tón našich slov sa výrazne zmení. Kladieme dôraz na niektoré slová, ktoré naznačujú nášmu partnerovi, že sa na vec pýtame alebo zvolame.
V ústnej komunikácii je tento jav ľahko identifikovateľný, pretože pomocou tónu hlasu môžeme vyjadriť, či spochybňujeme alebo zvolávame.
V písanom jazyku je však potrebné nejakým spôsobom komunikovať, aké správy vysielame. Dôrazný prízvuk teda spočíva v špecifikácii vlnovkou alebo prízvukom, ktoré kladieme otázku alebo zvoláme.
Pravopisná norma v dôraznom prízvuku
Vo vete „Nerozumiem, prečo ste to nevysvetlili“ toto slovo, pretože vyjadruje myšlienku kauzality. Na druhej strane vo vete „Nerozumiem, prečo ste to nevysvetlili“ je slovo „prečo“ oddelené a má prízvuk, pretože je to otázka. V druhej vete sa kladie dôraz na posolstvo, ktoré je naznačené prízvukom slova. Dôrazný prízvuk sa používa iba v slovách ako napríklad čo, kedy, ako, kde, prečo, kto alebo prečo, či už na požiadanie alebo výkričník.
Pomocou týchto slov s prízvukom môžete klásť priame aj nepriame otázky. Napríklad „ako to chcete urobiť?“ Bol by to priamy spôsob pýtania sa a „povedzte mi, ako to chcete urobiť“ by bol nepriamym spôsobom kladenia rovnakého typu otázok.
Stručne povedané, vo všetkých prípadoch, v ktorých je slovo zdôraznené, je potrebné ho špecifikovať za prítomnosti vlnovky. Toto pravidlo zdôrazňovania umožňuje rozlišovať významy a uľahčuje komplexné čítanie textu. Interpunkčné znamienka (? A ¡) a kontext správy nám poskytujú potrebné informácie na správne použitie zvýraznenia.
Nesmie sa zamieňať s diakritickým znamienkom
Niektoré slová majú rovnaký pravopis a môžu alebo nemusia mať prízvuk v závislosti od ich významu. Slovo te je zámeno a zároveň je to podstatné meno, konkrétne druh infúzie. Oba sú napísané úplne rovnako a na ich odlíšenie používame vlnovku (napríklad „čaj je medzi Britmi veľmi obľúbený nápoj“ alebo „povedal som vám, aby ste to nerobili“.
Dikritický prízvuk umožňuje rozlišovať slová ako viac a viac, viem a viem, daj a de, áno a áno, ja a ja atď. Ak vezmeme slovo vy ako referenciu, môže mať diakritiku, ak ide o osobné zámeno (povedzte mi), ale nemá ho, ak ide o privlastňovacie prídavné meno (rozbil sa vám kufor).
Foto 2. Maria Starus
