definícia teocentrizmu
Teocentrizmus označuje filozofickú doktrínu, ktorá sa vyznačuje umiestnením Boha do stredu všetkého, čo sa deje vo vesmíre, a tiež ako jeho vládcu, to znamená, že podľa tohto prúdu je Boh zodpovedný za všetko, čo sa deje, vrátane konania ľudí v réžii Bože.
Akékoľvek vysvetlenie udalosti, teocentrizmus, sa nachádza vo vôli a v božskom rozhodnutí. Nič sa nedá vysvetliť mimo božského dôvodu. Veda bude samozrejme podriadená Bohu.
Inštalovaný bol silou v stredoveku a stratil hodnotu v renesancii, kde prevládala myšlienka človeka ako centra.
Musíme zdôrazniť, že tento návrh bol zavedený silou a absolútnou prítomnosťou v stredoveku, hoci sa vyvinul pred mnohými storočiami, v zásade po príchode Krista, a tým, že medzitým dominoval na scéne po všetkých stránkach renesancie zmizne, pretože práve s týmto hnutím prišla opačná myšlienka, že človek je stredom vesmíru, ktorý sa formálne nazýva antropocentrizmus.
Od tejto historickej etapy rastie dôležitosť človeka, je považovaný za operátora skutočnosti a jej kľúčovú súčasť a vytláča predstavu Boha ako príčiny všetkého. Inými slovami, božstvo nestráca prítomnosť, ale je nepochybne odsunuté do pozadia. Celá táto nová koncepcia by samozrejme postupne priniesla mnoho zmien v rôznych rovinách života, okrem iného v politike, spoločnosti.
Vráťme sa však do jeho okamihu najväčšej nádhery, ktorým, ako sme povedali, bol stredovek. Stredoveký pohľad bol absolútne teocentrický. Boh bol prítomný vo všetkom a samozrejme tu bolo aj kresťanské náboženstvo, ktoré podporovalo túto dominantnú doktrínu. Tento stav vecí dal prvoradý význam predstaviteľom cirkvi, ktorí sa stanú základnými súčasťami tejto doby a tiež elitou stredovekej spoločnosti.
Z tohto dôvodu sa práve v tomto období dejú udalosti ako križiacke výpravy, ktorými boli expedície a vojenské vpády, ktoré kresťania podnikli proti moslimom s cieľom získať späť územia, ktoré boli súčasťou svätej zeme.
Foto: iStock - denizunlusu
