definícia animizmu
Koncept animizmu vo všeobecnosti znamená, že všetko v prírode je živé a preto animované. Táto viera spočíva v obdarení prírody dušou, duchovnou entitou.
Animizmus má náboženskú zložku a vedci tejto koncepcie sa domnievajú, že primitívne náboženstvá mali výrazný animistický zmysel, pretože rôzne sily prírody mali svoje vlastné duše.
Hlavným teoretikom animizmu bol Brit Edward Burnett Tylor (1832-1917). Tento mysliteľ študoval mentalitu primitívnych národov a na základe svojich úvah vytvoril koncept animizmu. Podľa animistického prístupu sú všetky živé bytosti tvorené zásahom duchovnej sily a pôvodom rozvoja ľudskej kultúry je viera v duchovnosť prírody.
Hlavné črty animizmu
Koncept animizmu pochádza z latinského výrazu anima, čo znamená duša.
Všetci jedinci majú individuálnu dušu, ktorá existuje až po smrti.
Animizmus predpokladá, že duša je princípom všetkého organického a je hlavnou príčinou všetkých telesných pohybov.
Myšlienka animizmu úzko súvisí s konceptom vitalizmu. Nemalo by sa zabúdať, že už v staroveku niektorí filozofi uvažovali nad pojmami ako pôvodný princíp alebo vitálna sila, z čoho vyplýva, že organický (život ako celok) závisel od dominantnej nadradenej sily.
Niektoré doktríny animistov obhajujú myšlienku, že svet má dušu, ktorá spája všetky živé bytosti a súbor prírodných javov
Primitívne národy, ktoré praktizujú určitú formu animizmu, vyjadrujú svoju vieru čarodejníctvom, kúzlami, mágiou a rôznymi poverami. Tieto postupy sú v rozpore s vedeckým a striktne racionálnym zmýšľaním.
Animizmus ako súbor viery je prítomný v niektorých lekárskych prístupoch, podľa ktorých je život niečo viac ako sada chemických reakcií, pretože transformácie hmoty závisia od vitálnej činnosti duše.
Animizmus má filozofický a náboženský rozmer, ktorý ovplyvňuje spôsob chápania človeka. Ako intelektuálny prístup animizmus kritizujú materialistické názory, ateistické alebo agnostické postoje a vo všeobecnosti väčšina vedeckých postulátov.
Fotografie: iStock - Christine Glade / Dmitry Berkut
