definícia špecifickej hmotnosti
Vydelením hmotnosti tela jeho objemom získame špecifickú hmotnosť, ktorá je vyjadrená v newtonoch na meter kubický. Vzťah medzi hmotnosťou tela a jeho objemom je dôležitý pri určovaní toho, aké ľahké a ťažké sú rôzne materiály.
V matematickom jazyku je špecifická gravitácia vektorovou veličinou, pretože obsahuje rovnako vektorový faktor, vplyv gravitácie. Pôsobenie gravitácie vystavené jednotke objemu v tele určuje jeho špecifickú hmotnosť. Je to veľmi užitočné vo všetkých druhoch odvetví, najmä v tých, v ktorých je dôležité určiť ideálne podmienky na spracovanie látky.
Používa sa tiež v strojárstve, v oblasti tekutín alebo v pôdach.
Hustota a špecifická hmotnosť
Hustota predmetu alebo látky sa získa vydelením hmotnosti jednotkou objemu, ktorá sa vyjadruje v kilogramoch na meter kubický. Hustota tela určuje jeho správanie vo vodnom prostredí, ako sa uvádza v Archimedovom princípe (telo ponorené do tekutiny zažíva vzostupný tlak, ktorý sa rovná hmotnosti tekutiny, ktorú vytesňuje). Podľa tohto princípu majú plávajúce telesá nižšiu hustotu ako kvapalina, zatiaľ čo ponorené telesá majú vyššiu hustotu ako kvapalina.
Hustota tela vyjadruje vzťah medzi hmotnosťou tela a objemom, ktorý zaberá. Ako všeobecné kritérium je hustota látky premenlivá, pretože závisí od zmien tlaku a teploty.
Špecifická hmotnosť a hustota spolu súvisia, pretože obidve koncepcie zdieľajú premennú objemu tela. Inými slovami, špecifická hmotnosť sa rovná hustote vynásobenej pôsobením gravitácie.
V prenesenom význame
Jazyk fyziky a chémie sa niekedy extrapoluje na bežný jazyk. Je potrebné pripomenúť, že pojmy sila, hmotnosť, tlak alebo zrýchlenie majú matematickú definíciu a zároveň určité použitie v každodennej komunikácii.
Týmto spôsobom, ak má jednotlivec veľký vplyv v organizácii alebo v skupine priateľov, možno povedať, že má veľkú špecifickú váhu. Rovnako tak sú určité údaje alebo argumenty také dôležité, že keď sa má zdôrazniť ich relevantnosť, hovoria sa o ich konkrétnej váhe.
Foto: Fotolia - sp4764
