definícia jednoduchej vety
Pokiaľ ide o definíciu jednoduchej vety, jedná sa o správu, ktorá komunikuje úplný význam a aby bola správa možná, musí obsahovať slovesný tvar.
Hlavné charakteristiky jednoduchej vety
Tieto typy viet majú zvyčajne dve frázy, mennú frázu a slovnú frázu, pričom každá z nich má zodpovedajúce jadro (podstatné meno pre mennú frázu a sloveso pre slovesnú frázu). Obe jadrá sú koordinované podľa pohlavia (mužského a ženského rodu) a podľa počtu (jednotného a množného čísla).
V nasledujúcej jednoduchej vete je možné oceniť tieto vlastnosti: „Tlmočníci spievali pieseň.“ Na jednej strane sa pozoruje, že existuje menná fráza (tlmočníci) a slovesná fráza, ktorá funguje ako predikát (spievali pieseň) a jadro mennej frázy tvoria slovo tlmočníci a jadro slovesná fráza je tvorená slovesným tvarom, ktorý spievali. Ako vidíte, obe jadrá sú množné.
Je potrebné poznamenať, že sa môže stať, že v jednoduchej vete chýba podstatná fráza, ako je to v prípade neosobných viet (napríklad „Je to hrozný deň“ je jednoduchá veta, pretože má úplný význam, ale nemá predmet). To znamená, že jednoduchá veta musí mať aspoň jeden slovesný tvar.
Pokiaľ ide o syntax, jednoduchá veta je samostatná štruktúra, to znamená, že nie je súčasťou väčšej štruktúry, ako je to v prípade zložených viet. Teda vo vete „Zaujímalo by ma, či tá pani hovorila úprimne“ máme do činenia so zloženou vetou zloženou z hlavnej štruktúry (čudujem sa) a podriadenej štruktúry (hovorila úprimne).
Intonácia je ďalšou z charakteristík jednoduchej vety. Intonácia naznačuje, aký je zámer hovoriaceho, to znamená, ak má v úmysle niečo uviesť, opýtať sa alebo zvolať
Stručne povedané, jednoduchá veta má tri aspekty:
1) je jazyková jednotka s úplným významom, ktorá prenáša konkrétny zámer,
2) má samostatnú syntaktickú konštrukciu a minimálne s jedným konjugovaným slovesom a
3) zachováva svoju vlastnú intonáciu.
Jednoduché typy viet
Pokiaľ ide o zámer rečníka, jednoduché vety sa delia na enunciatívne, opytovacie, zvolacie, rozkazovacie, na želanie a na pochybné.
Podľa povahy predikátu sa jednoduché vety delia na predikatívne alebo prisudzovacie vety. Na druhej strane jednoduché vety možno predstaviť ako aktívne alebo pasívne (aktívne vety sú tie, v ktorých subjekt vykonáva činnosť a v pasívnych vetách subjekt túto činnosť nevykonáva, ale prijíma ju).
Fotografie: Fotolia - bakhtiarzein / stockvectorsstoker
