definícia jurisdikcie
Koncept jurisdikcie k nám pochádza zo stredoveku, kedy bola západná spoločnosť organizovaná do jasne definovaných a štruktúrovaných spoločenských vrstiev okolo činností, ktoré vykonávali. Teda jurisdikcia bola tvorená súborom zákonov alebo právnych kódexov, ktoré patrili ku každému konkrétnemu panstvu a ktoré upravovali činnosť, ako aj početné aspekty každodenného života. Charta sa chápala aj ako výsada, ktorú kráľ alebo feudál dával svojim poddaným, aby sa mohli spoločensky a ekonomicky organizovať. Dnes sa tento výraz uplatňuje najmä v súdnej a politickej oblasti.
Súdna právomoc vždy predpokladá pojem regionálnosti, nie nevyhnutne geografickej, ale možno inštitucionálnej alebo administratívnej. Charta je, ako už bolo povedané, súborom zákonov, ktoré patria k regiónu a ktoré ho identifikujú, čím sa odlišujú od ostatných. To platí aj pre inštitúcie, napríklad vojenskú jurisdikciu, náboženskú jurisdikciu atď. Všetky tieto myšlienky naznačujú, že jurisdikcia je špecifická pre každý študijný predmet a že potom je jej platnosť konkrétna v medziach daného regiónu alebo inštitúcie.
Okrem toho sa v súčasnosti pojem jurisdikcia v širokej miere používa aj v politickej oblasti, keď sa vzťahuje na práva alebo výsady, ktoré majú niektorí verejní činitelia a ktoré ich chránia pred možnými politickými súdnymi procesmi, obvineniami alebo súdnymi opatreniami počas ich úradovania. Účelom inštitútu jurisdikcie v politickej oblasti je poskytnúť politikom úplnú slobodu a bezpečnosť, aby mohli vykonávať svoju prácu bez toho, aby na nich vyvíjali tlak súkromné záujmy. Toto číslo však často predstavuje problém, ak dotknutý úradník koná nedovolene alebo nezákonne a pokiaľ za svoje konanie nemôže byť súdený, kým neopustí svoju funkciu.
