definícia funkcionalizmu

Slovo funkcionalizmus je použiteľné v rôznych disciplínach a vedách, ako sú sociológia, psychológia alebo architektúra. V ktorejkoľvek z jeho oblastí je koncept funkcionalizmu teoretickým prístupom založeným na užitočných a pragmatických princípoch a perspektívach, teda funkčných.

Funkcionalizmus v sociológii je všeobecnou teóriou sociálnej reality

Od roku 1930 sa sociológia ako vedná disciplína inšpirovala novou teoretickou paradigmou, funkcionalizmom. Tento prúd viedli sociológovia ako Talcott Parsons a Robert Merton, ktorí sa inšpirovali mysliteľmi ako Durkheim, Comte alebo Spencer.

Hlavné myšlienky funkcionalistického hnutia sú nasledujúce

1) štúdium sociálnej reality ako globálneho systému, to znamená ako celku,

2) každá zložka alebo štruktúra sociálneho systému má určitú funkciu,

3) spoločnosť je vo vyváženej situácii, keď každá sociálna štruktúra prispieva niečím pozitívnym k fungovaniu celej spoločnosti a

4) spoločnosť musí byť chápaná ako stratifikovaný poriadok a s hierarchickým systémom.

Je potrebné poznamenať, že koncept funkcie v sociológii bol prevzatý z inej oblasti poznania, biológie (životne dôležité procesy plnia funkciu a táto myšlienka bola extrapolovaná na sféru spoločnosti).

Funkcionalizmus v psychológii je založený na myšlienke prispôsobenia jednotlivca prostrediu

Funkcionalistickí psychológovia chápu ľudskú myseľ a správanie podľa svojich špecifických funkcií. Inými slovami, forma vedomostí alebo správania budú životaschopné, pokiaľ sú užitočné. Funkcionalizmus v psychológii sa teda chápe ako pragmatický a úžitkový prístup.

Funkcionalizmus ako vedecká paradigma sa musí umiestniť na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia a jeho hlavnými predstaviteľmi boli William James, Harvey A. Carr a James McKeen Cattell. Ústredné myšlienky tohto prúdu sú nasledujúce:

1) ľudské správanie treba chápať ako logický dôsledok mechanizmov prírody (táto myšlienka bola jednoznačne inšpirovaná Darwinovými prístupmi k prírodnému výberu a bojom o prežitie najschopnejších),

2) psychológia musí vytvárať vzťah medzi biologickými faktormi jednotlivca a ich duševnými procesmi a

3) typ duševného procesu jednotlivca je to, čo umožňuje jeho prispôsobenie sa sociálnemu prostrediu.

Funkcionalizmus v architektúre sa snaží dať užitočné odpovede na ľudské potreby

Na začiatku 20. storočia sa funkcionalizmus objavil ako reakcia na tradičnú architektúru. Zaviedli sa nové materiály (napríklad železobetón alebo oceľ) a prijali sa úžitkové postupy. Dôležitou vecou pri stavbe budovy je teda podpora praktických a funkčných problémov, a nie ornamentálnych aspektov. Hlavnými predstaviteľmi sú Walter a Le Corbusier.

Fotografie: iStock - FotoMaximum / cnythzl


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found