definícia religiozity
Zo všeobecného hľadiska religiozita ukazuje zmysel pre transcendenciu, ktorý človek má, keď uvažuje o duchovnosti. Duchovno, ktoré nadobúda konkrétne nuansy prostredníctvom osobných náboženských presvedčení, ktoré preukazujú vieru v konkrétnu náboženskú doktrínu.
Uvedená religiozita nezahŕňa iba teóriu, ale môže zahŕňať aj prax, keď je človek v praxi verný tým, ktoré náboženské predstavy má. Vo väčšine prípadov dostávajú ľudia tieto náboženské predstavy v detstve v rámci rodinnej výchovy.
Religiozita ukazuje iný typ poznania ako racionálny, keď integruje rovinu viery ako hodnotu pravdy.
Reflexia duchovnosti
Z psychologického hľadiska ovplyvňuje religiozita aj hodnoty a spôsob konania človeka, ktorý reflektuje na to, čo je správne a čo nie. Náboženské viery majú tiež vysokú hodnotu v osobnom svedomí subjektu, ktorý je verný konkrétnej doktríne.
Religiozita ukazuje formu prejavu, ktorú má subjekt pri komunikácii s božstvom prostredníctvom obradov, modlitieb, rituálov alebo modlitieb, ktoré sú formou duchovného dialógu a majú pozitívnu hodnotu v náboženskom jazyku, ktorý má konkrétny zákonník.
Hľadanie transcendencie
Ľudská bytosť kladie otázky týkajúce sa zmyslu života, smrti, utrpenia a bolesti v existencii, existencie duše, tajomstva toho, čo leží za hranicami života alebo existencie Boha. Z tohto pohľadu religiozita reaguje aj na tieto konkrétne otázky.
Ľudská bytosť a smrť
Ľudská bytosť je bytosť vedomá si toho, že zomrie. Inými slovami, žijú s istotou, že ich existencia je dočasná. Z tohto pohľadu je strach zo smrti jedným z najuniverzálnejších strachov ľudského srdca, ktorý sa pri hľadaní odpovedí odráža na transcendencii. Religiozita ukazuje splnenie predpisov náboženstva tou osobou, ktorá je verná mandátom konkrétnej náboženskej doktríny.
