definícia koacervátu
Záver tohto príspevku analyzuje vznik života experimentálnym prístupom. Toto je teoretický návrh, ktorý predložil ruský biochemik Aleksander Oparin okolo roku 1930. Podľa jeho vysvetľujúceho modelu boli organické molekuly pôvodne organizované spontánne a formovali systémy s určitou individualitou. Tieto molekuly boli zároveň schopné výmeny hmoty a energie s prostredím. Tento vysvetľujúci model toho, čo by mohlo byť pôvodom života, sa nazýval koacerváty.
Teória koacervátu vysvetľuje pôvod života na našej planéte
Podľa Oparina sa mohol život vyprodukovať, pretože na našej planéte nastali dve podmienky. V prvom rade spontánnym výskytom niektorých jednoduchých zlúčenín uhlíka; ako sú proteíny, sacharidy, lipidy alebo nukleové kyseliny alebo podľa vzhľadu jednotiek, ktoré ich tvoria (napríklad glukóza alebo aminokyseliny). Na druhej strane Oparin tvrdil, že došlo k prítomnosti rôznych zdrojov energie, napríklad slnečného, ultrafialového alebo infračerveného žiarenia alebo sopečných erupcií (zdroje energie pochádzali z atmosféry alebo z vnútra Zeme).
Zdroje energie a zlúčenín uhlíka boli biologickým základom pre vznik primitívnych oceánov, ktoré vykazovali viskóznu a hustú hmotu s hustotou väčšou ako voda. Oparin nazval toto cesto „primitívnou polievkou“ alebo „prvotným vývarom“.
Interakcia rôznych zdrojov energie vytvorila potrebnú energiu, aby sa rôzne zlúčeniny mohli určitým spôsobom spojiť. Podľa Oparina boli zoskupené takto:
1) nukleové kyseliny v strede,
2) tieto kyseliny boli obklopené bielkovinami a
3) lipidy obklopili celý komplex, ktorý sa konfiguroval. Týmto spôsobom boli vytvorené protomembrány, teda prvé látky nevyhnutné pre život. Tieto kroky definujú koacervovanú teóriu. Preto je koacervát primitívna bunka alebo protocell tvorený agregátom molekúl. Inými slovami, vznik týchto primitívnych buniek bol podľa Oparinovej teórie prvým evolučným krokom, ktorý nakoniec viedol k vývoju a vývoju rôznych foriem života.
Získanie koacervátov v laboratóriu
Oparinov návrh nebol ničím iným ako teoretickým modelom. Dvaja americkí vedci (Stanley Miller a Harold Clayton Urey) však znovu vytvorili laboratórne podmienky, ktoré Oparin navrhol, a získali štruktúry podobné koacervátom.
Teória koacervátov je syntézou návrhom, ktorý vysvetľuje jednu z enigiem vedy, pôvod života.
Fotografie: Fotolia - Artyway / Jitka Laníková
