theclickinggeneration.com

Úprimnosť je správanie, ktoré ľudia prejavujú a z ktorého vyplýva, že koná a hovorí všeobecne s pravdou, to znamená, že neklame alebo nepredstiera.

Postoj, ktorý má sklon hovoriť pravdu a neklamať

Teraz môže byť táto dispozícia na úprimnosť neustálym a dôležitým znakom osobnosti človeka, alebo ak to tak nie je, môže byť prítomná pred konkrétnou udalosťou.

„Máriin názor ma vždy zaujíma, pretože jej hlavnou cnosťou je úprimnosť.“ „Cítil som jeho úprimnosť pri ospravedlňovaní, tak som mu odpustil.“

O osobe, ktorá vo svojom živote zvyčajne hovorí pravdu, sa bude hovoriť úprimne. Oceňuje sa ako kvalita a morálna cnosť, ktorá si toto postavenie váži takmer vo všetkých kultúrnych kontextoch a odsudzuje klamstvá alebo podvody.

Pozitívne hodnotenie a chvályhodná cnosť

Úprimnosť je pojem, ktorý súvisí najmä s pravdou, a v prípade, že sa jedná o prístup, ktorý je pozitívne hodnotený všetkými ľuďmi, pretože samozrejme nikto nemá rád byť klamaný alebo klamaný, aj keď to, samozrejme, nie vždy dopadne byť taký ...

Úprimnosť je postoj, ktorému ľudia môžu čeliť vo svojom živote a ktorý sa vyznačuje čestnosťou a používaním pravdy vo všetkých oblastiach každodenného života.

Úprimnosť je jedným z najdôležitejších a chvályhodných prvkov alebo hodnôt človeka, ako sme už povedali, pretože je založený na tom, že človek je a koná tak, ako je, cíti alebo myslí, pričom necháva stranou všetky druhy zámienok alebo pokrytectva.

Úprimnosť sa väčšinou pripisuje deťom a bláznom, dvom spoločenským osobnostiam, ktoré kvôli svojmu stavu nie sú tak viazané na pokyny sociálneho správania (ktoré nás niekedy môžu prinútiť konať inak, ako si myslíme), a preto sa neboja ani povedomia čo si naozaj myslia.

Úprimnosť je nepochybne jednou z najchváliteľnejších a najušľachtilejších vlastností, ktoré človek môže mať. Zahŕňa to predpoklad, že človek má žiť v lepších podmienkach v sociálnom priestore.

Ľudia, ktorí nie sú úprimní, majú tendenciu trpieť aj preto, že sa nemôžu prejaviť tak, ako sú v spoločenských a verejných priestoroch, ktoré často navštevujú, čo vyvoláva túto úzkosť, hnev, hnev alebo hnev. V mnohých prípadoch neúprimnosť vyplýva z plachosti človeka, zo strachu povedať niečo, čo nebude akceptované a spadnúť zle do ich rovesníckej skupiny.

V iných prípadoch sa osobitne snaží pokrytectvo alebo neúprimnosť dosiahnuť určitých výsledkov, ale v obidvoch prípadoch vyvoláva v osobe určitý druh konfliktu, ktorý nie je možné preukázať a predpokladať taký, aký je.

Negatívna stránka, keď úprimnosť môže bolieť

Aj keď vo väčšine prípadov je čestnosť pozitívnym prístupom, môže v istom zmysle znamenať aj niečo negatívne. To je prípad tých ľudí, ktorí sa nevedia primerane prispôsobiť rôznym oblastiam a potom vždy povedia to prvé, čo ich napadne bez zváženia následkov, foriem alebo verejnosti. Prílišnú čestnosť možno v niektorých kontextoch považovať za nepríjemnú alebo agresívnu.

Je to v poriadku, je to správna vec, a ešte viac, je chvályhodné, ako sme už spomenuli vyššie, vždy hovoriť pravdu, byť úprimný, ale za určitých okolností môže byť niekedy úprimný k poškodeniu ostatných a je v tomto bode by ste mali byť opatrní, aby ste nezranili náchylnosť.

Pomyslime na človeka, ktorý výrazne pribral a jeho priatelia si to všimnú, medzi nimi je aj ten úprimný, ktorý sa vždy vyznačuje svojou brutálnou úprimnosťou a keď ju vidí, povie mu, že je tučný, a odporúča mu, aby diéta na chudnutie.

Je to samozrejme zdravé a vhodné odporúčanie, ale bezpochyby sa človeku nebude páčiť, ak to poviete priamo.

Nesmieme ležať ďaleko od toho, zvlášť pokiaľ ide o pomoc priateľovi, musíme si však uvedomiť, že niekedy musíme byť jemnejší a opatrnejší k úprimnosti, je to cenené, ale keď je to vhodné a užitočné napraviť problém, nie v prípadoch, ako je ten uvedený vyššie, v ktorom môže byť niečo dobré nakoniec škodlivé.