theclickinggeneration.com

Slovo vedieť používame to značne v našom jazyku na označenie múdrosť, vedomosti, ktoré niekto má v predmete, téme alebo prírodovede.

Vedomosti a múdrosť, ktoré človek má k téme alebo predmetu

“Jeho vedomosti nemajú hranice.”

Keď niekto niečo vie, to znamená, že sa naučil vedomosti, bude schopný robiť správne a užitočné rozhodnutia, ktoré by boli bez týchto vedomostí prakticky nemožné.

Ľudská kapacita s veľkou hodnotou

Poznatky sú nepochybne podstatnou vlastnosťou ľudskej rasy, ku ktorej sa pristupuje z rôznych pohľadov fyzikálnych a sociálnych vied.

Poskytovanie vedomostí má v našej spoločnosti veľmi dôležitú hodnotu, pretože sú to práve oni, kto dokáže otvoriť dvere do lepšej budúcnosti; vedomosti, ako sme povedali, nás zbavujú nevedomosti, ale tiež nám dávajú schopnosť uspokojivo riešiť problémy.

Človek môže dosiahnuť vedomosti, to znamená vedomosti o niečom, prostredníctvom svojich skúseností, to znamená od kontaktu s tým, čo je známe, cez získané vzdelanie, to znamená, že získa vyučovaním, že mu niekto dá praktické a teoretické vedomosti téma alebo realita.

Je potrebné poznamenať, že živé bytosti získavajú vedomosti a znalosti týkajúce sa nášho životného prostredia vďaka fakultám, ako sú: vegetatívny, citlivý a racionálny.

Medzitým u ľudí racionálna fakulta produkuje vedomosti prostredníctvom konceptov, vďaka ktorým je životaschopný jazyk a tiež vedomie o tom, čo je pravda.

Za zmienku stojí, že tieto vedomosti prostredníctvom konceptov sú životaschopné iba u mužov na fakulte porozumenia.

Skúsenosť teraz dáva ľudským bytostiam vedomosti a vedomosti, aj keď je to dosť subjektívne poznanie toho, kto ju poskytuje.

V prípade prípade to bude platiť pre toho, kto to žije.

Hlavný rozdiel oproti poznatkom podľa konceptov, ktoré sme spomenuli vyššie, je v tom, že koncepty, ktoré sú nehmotné, a teda nezávislé od skúseností, sú samy osebe zjavnou informáciou.

Zdroje poznatkov

Znalosti sa budú vždy vyvíjať v kontexte, aký je prípad kultúry určitej spoločnosti, a môžu pochádzať z rôznych zdrojov: intuícia (vedomosti, ktoré k nám prichádzajú okamžite z kontaktu s objektom), skúsenosti (vedomosti sú výsledkom skúseností, ktoré človek prežije), tradícia (vedomosti sa prenášajú z generácie na generáciu), orgánu (ak poznatky vychádzajú z referenčného zdroja v politických, morálnych, vedeckých veciach) a veda (súbor racionálnych, pravdivých a možných poznatkov, ktoré sa získavajú metodickým spôsobom).

Jedným z poznatkov je neustále vlastníctvo jednotlivcov, a preto neustále absorbujeme a spracúvame informácie, ktoré získavame od svojho okolia.

Obava z poznania bude okrem iného zahŕňať rôzne zložité kognitívne procesy, ako sú: vnímanie, vnem, konceptualizácia, jazyk, komunikácia, dedukcia, asociácia.

Epistemológia je disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom vedomostí

To epistemológia Je to štúdium vedomostí, pretože to je oblasť filozofie, ktorá sa nimi presne zaoberá.

Táto veda je odlúčením od filozofie, a preto predmetom poznania bola vždy, po tisícročia, prítomná a zaujímajúca človeka a filozofiu.

Klasickí a najpopulárnejší filozofi sa práve osobitne zaoberali vysvetlením a analýzou toho, aký je proces poznania ľudí.

Vedomosti pre Platóna a Aristotela

Je to tak, že dve ikony filozofie ako Platón a Aristoteles pristupovali k tejto otázke zo svojej vlastnej viery.

Platón hovoril o ideálnom svete, ktorý je predstavovaný myšlienkami a ktorý predpokladá skutočný a pravdivý, zatiaľ čo druhý svet, ten rozumný, je predstavením tej reality, ktorá nijakým spôsobom nepredpokladá autentickosť, ale práve naopak.

Aristoteles rozlišuje medzi podstatou, látkami a nehodami a navrhuje realistickejšiu víziu poznania.

V priebehu času postupovali ďalší filozofi v úvahách, ako napríklad Immanuel Kant, ktorý bude hovoriť o etapách v aparáte poznania človeka.

Protikladným konceptom je koncept nevedomosť, čo znamená absenciu vedomostí týkajúcich sa otázky, predmetu alebo vedy.

Iné použitie

A tiež sa slovo know v našom jazyku používa veľmi často na označenie rôznych problémov alebo situácií, ako napríklad: mať novinky alebo istotu niečoho, byť špecializovaný na nejaký predmet, mať zručnosť, byť synonymom rezignácie, mať prefíkanosť, chuť, ktorú niečo ukazuje, keď sa jedna vec podobá na druhú, niečo nám pripomína.