definícia fyziky
Fyzika je faktografická veda, ktorá študuje konečné pravdy poriadku prírody. Byť predmetom tak rozsiahlym, Fyzika obsahuje sériu ústredných teórií, ktoré predpokladajú rôzne obmedzenejšie oblasti: v prvom rade máme klasická mechanika, ktorá sa zaoberá štúdiom telies v makroskopickej mierke, ako aj pohybmi pri rýchlostiach nižších ako je rýchlosť svetla; Teória relativity, ktorá sa zameriava na štúdium priestoru a času v relatívnom zmysle; termodynamika, ktorý je založený na štúdiu tepla ako formy energie; elektromagnetizmus, ktorá študuje nabité častice elektriny a magnetizmu; kinetika, ktorá študuje telesá v pohybe; a nakoniec, kvantová mechanika, ktorá študuje tak atómové, ako aj subatomárne systémy, ako aj elektromagnetické žiarenie.
Fyzika je potom veda, ktorá študuje telesá bez ohľadu na ich stav (kvapalné, plynné alebo pevné) vo vzťahu k iným telesám a procesom, ktoré v nich môžu prebiehať (okrem iného pohyby, deformácie, pôsobenie sily). Fyzika, podobne ako matematika, je exaktná veda, pretože pred uskutočnením operácie sa bude očakávať jediný výsledok. Pre fyzickú operáciu nemôže byť viac ako jeden výsledok. Z tohto dôvodu fyzika používa induktívne metódy, pretože také operácie sa prejavia v takom výsledku (v tomto výsledku a nie v inom).
Prvé úvahy týkajúce sa toho, čomu sa dnes hovorí fyzika, treba hľadať v staroveku. Už v prvých rokoch nášho letopočtu napísal Ptolemaios astronomické pojednanie s názvom Almogesto v ktorom potvrdzuje, že Zem je stredom vesmíru a okolo neho sa otáčajú hviezdy. Okrem krátkozrakosti, ktorú mu možno priradiť, je pravda aj to mal istý čas dôležitý vplyv, až kým Koperník nepublikoval svoju heliocentrickú teóriu, ktorá bola neskôr potvrdená skúsenosťami Galilea Galileiho. K týmto príspevkom treba pripočítať príspevky Keplera a Braheho o pohybe planét. Napriek tomu bol to Newton, ktorý vo svojej práci ustanovil mimoriadne dôležité zákony Philosophiae Naturalis Principia Mathematics. Následné dôležité momenty nastali v 18. storočí s formulovaním termodynamiky, v 19. storočí s elektromagnetizmom a nakoniec v 20. storočí s teóriou relativity, ktorú predstavil Albert Einstein, as kvantovou teóriou vyvinutou pre toto aj pre pre Plancka a Bohra.
Fyzika sa používa v iných oblastiach, ako sú automobilová mechanika, elektromechanika, priemysel vyrábajúci domáce spotrebiče, rôzne strojárstvo (okrem iného jadrová, agronomická, potravinárska technológia, elektronika). Samozrejme, v týchto študijných oblastiach sú teórie oveľa konkrétnejšie ako základné fyzikálne obsahy, ktoré sme mali na strednej škole.
Aktuálnou výzvou vo fyzike je vyvinúť teóriu, ktorá integruje všetky už spomenuté. Práve teraz okolo teórie superstrún bolo vytvorených veľa očakávaní, hoci je ešte dlhá cesta k tomu, aby ju vedecká komunita prijala ako zjednocujúcu teóriu.
Fyzika je jednou z disciplín, ktoré sú každoročne držiteľmi Nobelovej ceny, a v tomto zmysle je víťazom ten (alebo tí) vedeckí bádatelia, ktorí inovujú svojimi objavmi alebo teóriami v popredí tejto disciplíny. Tieto objavy alebo vývoj predpokladá zlepšenie konkrétnej oblasti alebo pokrok, ktorý umožní optimalizáciu priemyselných alebo výrobných procesov.
