definícia predstavivosti
Predstavivosti sa hovorí tá schopnosť mysle, ktorá nám umožňuje v nej reprezentovať obrazy skutočných vecí, ako aj ideály. Predstavivosť spočíva v cvičení v abstrakcii od súčasnej reality a v tomto predpoklade, že práve tam bude väčšinou dané riešenie potrieb, okrem iného aj vôľa túžob a projekty premenené na realitu, preferencie. Riešenia budú viac-menej realistické podľa možností toho, čo sa považuje za reálne alebo rozumné. Ak je táto predstava ľahko dosiahnuteľná, bude sa to nazývať dedukcia, ale ak to tak nie je, bude sa to nazývať fantázia.
Silné spojenie so súčasnosťou
Predstavivosť, v podstate to, čo robí, je predstavovanie zážitkov, prežitých udalostí, udalostí, ktoré prechádzajú v súčasnosti, či už vizuálne, sluchové, hmatové alebo čuchové, zatiaľ čo tie budúce udalosti, ktoré sa pravdepodobne stanú a ktoré sú predstaviteľné, sú zážitky, ktoré prežívate vo svojom rovnako ako by ste ich žili. Inými slovami, myseľ väčšinou preberá prvky, aspekty a ľudí zo skutočného a každodenného života a prispôsobuje ich novej imaginárnej realite.
V predstavách kohokoľvek sa všetky tie znaky, predmety, emócie, okrem iných, najreprezentatívnejšie pre danú osobu, zdajú byť všeobecne zastúpené a práve tie nakoniec najviac vzbudia ich záujem, to znamená v najhorších prípadoch, aké si zvykneme predstaviť. veci škaredé, ohavné, odpudivé; Mechanizmus predstavivosti sa z väčšej časti bude snažiť predstaviť si tie veci, ktoré sú milované, po čom túžia. Napríklad niekto, kto celý život zbožňoval určitého umelca, určite, keď nechá popustiť uzdu svojej fantázii, ocitne sa v ňom predstavujúci veľmi šťastné situácie, v ktorých sa objaví s týmto predmetom hodným jeho obdivu.
Ale na druhej strane nám fantázia umožní urobiť záver o nejakej situácii.
Pretože napríklad priateľ nám hovorí o situácii, ktorú žil na ulici, potom v rovnakom čase, keď počúvame jeho príbeh, pôjdeme hľadať rôzne vizuálne znázornenia obsiahnuté v našej skúsenosti, ktoré nám umožnia priblížiť sa k rôznym závery o tom, že nám hovorí.
Predstavivosť u detí
Aj keď neexistuje žiadna etapa alebo okamih života, v ktorých by sa mohla zaštepiť fantázia, musíme povedať, že toto pôsobenie mysle, ktoré je tak bežné medzi ľuďmi, má v detstve veľkú aktivitu. Nie je to tak, že si dospelý človek nepredstavuje veci ďaleko od toho, v skutočnosti to robí aj s tými problémami, ktoré má ako projekty alebo túžby a chce, aby sa plnili, a potom si ich v určitých časoch predstavuje, nemôžeme však vyhnúť sa tomu, aby deti trávili veľa času vymýšľaním, najmä fantazírovaním.
Nevinnosť a tá neobmedzená sloboda, s akou sa deti rozvíjajú, nepochybne prispievajú k tomu, aby bola ich fantázia bez ostychu a otvorenosti uvoľnená. To znamená, že dieťa nemá svrbenie, ktoré majú často dospelí, a potom sa sčíta, keď dôjde na to, že sa nebráni a začne si predstavovať. Aj deti si často vytvárajú imaginárnych priateľov, s ktorými nadväzujú veľmi silné láskyplné vzťahy, prichádzajú za nimi tak skutočne, akoby boli z mäsa a kostí.
Medzitým majú dospelí, najmä tí, ktorí najviac uplatňujú svoju fantáziu v praxi, väčšinou tendenciu brať túto náklonnosť ako prejav nezrelosti, aj keď prostredníctvom nej vyvolávajú veľmi účinné a uspokojivé otázky. Potom táto úvaha často končí stigmatizáciou osoby a vtedy môže dôjsť k potlačeniu predstavivosti.
Okrem toho, čo sme už komentovali, musíme povedať, že predstavivosť je veľmi dôležitou fakultou našej mysle a je skvelé, že ju používame kedykoľvek v živote, pretože nám pomáha udržiavať ju aktívnu a tiež preto, lebo imaginárne projekty sa stávajú skutočnosťou, okrem iného pomáha mať pozitívnejší pohľad na život.
Nakoniec, predstavivosť hrá zásadnú a určujúcu úlohu v porozumení života. Pretože dokážeme porozumieť a porozumieť objektom, vzťahom a získať viac-menej približný hodnotový úsudok, a ak by sme túto možnosť nemali, bolo by pre nás rozhodne ťažšie v živote konať.
Tiež fantáziou označuje to nepodložené podozrenie a ľahkosť, ktorú niekto musí vytvárať alebo projektovať nové nápady..
