definícia karteziánskej
Pojem „karteziánsky“ sa používa ako adjektívum pre označenie všetkého, čo súvisí s rozmanitými a veľmi zložitými filozofickými a myšlienkovými teóriami, ktoré navrhol jeden z najväčších francúzskych filozofov v histórii: René Descartes. Descartes je považovaný mnohými odborníkmi v tejto oblasti za jedného z prvých filozofov, ktorí postulovali dôležitosť využívania rozumu vo vede, najmä pokiaľ ide o rôzne metódy overovania a overovania pravdy. Jeho význam teda spočíva v tom, že dávno pred veľkými revolučnými predstavami o význame rozumu nad náboženstvom (tými, ktoré na konci 18. storočia ukončili starý režim), Descartes vyzdvihol túto myšlienku najzákladnejšie, ale na zároveň najdôležitejšia zo všetkých: ľudská bytosť je taká iba vďaka rozumu.
Karteziánska teória alebo teória navrhnutá Descartesom vychádza z veľmi jednoduchého, ale tak hlbokého a významného záveru, že by sa dal chápať ako samotné centrum ľudskej existencie. Táto inferencia sa stala mimoriadne slávnou pomocou slovného spojenia „Myslím si, preto existujem“, ktoré neznamená nič viac alebo menej, ako vedomé uvedomenie si svojej duševnej činnosti, svojho myslenia a ľudská bytosť potom pochopí, že existuje. Táto myšlienka ho uisťuje, že je nažive, že existuje na svete, a to je nesporná pravda, pretože každý človek, ktorý si nemyslí, nebude existovať.
Z tejto karteziánskej základne začala veda formulovať pracovné systémy, ktoré sú založené na použití rozumu nad náboženským odôvodnením reality. Aj keď Descartes nebol prvý, kto získal takéto informácie, bol jedným z prvých, ktorí objasnili skutočnosť, že iba prostredníctvom rozumu (a toho, že ho realizuje nejaká mysliaca bytosť) je možné poznať pravdu o realite, či už pre fyziku , pre biológiu, pre históriu, pre každú vedu. Descartes rozdelil realitu na tri svety: myseľ, hmota a Boh obývaný. Napriek tomu, že bol oddaným katolíkom, Descartes navrhol prvenstvo prvého sveta ako základ pre hľadanie pravdy na vedeckej úrovni.
