definícia imperatívu
Slovo imperatív umožňuje nám odkazovať sa na ten, kto vládne, velí alebo dominuje v akejkoľvek hmote, situácii, mieste, okrem iných alternatív.
“Absolútne imperatívnym tónom nám povedal, že to bude posledná šanca, ktorú nám dá, aby sme dosiahli klientov. S dieťaťom musíte byť imperatívnejší, inak sa vám kontrola vymkne spod kontroly a on ju vezme.”
Ten, kto velí alebo má v niečom autoritu a nad ostatnými
Napríklad, keď hovoríme o niekom alebo niečom, čo je nevyhnutne potrebné, budeme hovoriť, že to nad ostatnými ukladá jeho vôľu alebo autoritu.
Koncept, ktorý sa vzťahuje na jednotlivca, umožní označiť človeka, ktorý je schopný alebo má schopnosť veliť alebo dominovať iným.
Napríklad sa zvyčajne používa ako synonymum pre autoritárstvo.
Úzka súvislosť s autoritárstvom
Osoba, ktorá je autoritárska, imperatívna, zvyčajne nemá empatiu vo vzťahu k ľuďom, ktorým velí, to znamená, že ho neodhadujú, nevážia si ho, ale skôr sa ho boja, pretože vedia, čo je schopný urobiť, ak neposlúchajú ho, pretože sa zhoduje,
Na tomto mieste si musíme ujasniť, že imperatívnu osobu nemožno stotožňovať s vodcom, teda ďaleko od toho, pretože vodcu nasledujú, pretože si ho vážia, obdivujú a hlavne preto, lebo vedia, že jeho účelom je zabezpečiť blahobyt všetci, ktorí sú mu k dispozícii.
Táto vlastnosť sa zvyčajne ocení vo všetkých životných oblastiach, na pracovisku, spoločensky aj politicky.
Práve v tomto poslednom kontexte môže imperatívny profil vládcu spôsobiť určité komplikácie pre rozvoj a rast národa, ktorý vedie.
Pretože, ako vieme, osoba s autoritárskymi črtami nemá rada iný názor, ktorý by mu bolo v rozpore, je dokonca schopná nerešpektovať zákony, ak ovplyvňujú ich iniciatívy.
A my už vieme veľmi vážne dôsledky, ktoré môže mať pre národ neznalosť zákonov, kto má k dispozícii výkonnú moc.
V histórii môžeme nájsť nespočetné množstvo prípadov, keď autoritárstvo rozpútalo veľké bitky a tragédie pre spoločnosti, ktoré ich utrpeli, dokonca aj mnohé z nich mali spočiatku legitimizáciu a podporu ľudí.
Akýkoľvek hierarchický vzťah samozrejme zahŕňa niekoho, kto velí, a iného, ktorý sa podriaďuje, a to je nevyhnutné pre fungovanie organizácie. Avšak autorita musí byť vykonávaná primeraným a zodpovedným spôsobom a pri rešpektovaní práv ostatných.
Neospravedlniteľná povinnosť
Na druhej strane a na príkaz bežného jazyka to tiež nazývame imperatív neospravedlniteľné clo alebo dopyt, to znamená, že nemá ospravedlnenie, nemôže sa prestať robiť alebo rešpektovať, a ak sa nebude dodržiavať alebo nebude dodržané, nebude existovať ospravedlnenie, ktoré ospravedlňuje skutočnosť, že to nerobí.
“Pracovný imperatív mi zabránil zúčastniť sa včera tvojich narodenín, bolo mi to skutočne ľúto.”
Dopyt je požiadavka na niečo s energiou alebo potrebou, ktorú nemožno v kontexte ignorovať.
Morálny imperatív
Z jeho strany morálny imperatív , bude to ono Povinnosť uložená vo veciach týkajúcich sa etiky.
Filozofia: kategorický imperatív
Pre Kantovskej etiky, kategorický imperatív je ústredným pojmom jeho filozofie a tvrdí, že je to o autonómne prikázanie, to znamená, že nezávisí od ideológie alebo náboženstva a sebestačnosti, ktorá bude riadiť správanie ľudí v ich rôznych životných prejavoch. Uvedený koncept po prvý raz použil Nemecký filozof Immanuel Kant v roku 1785 v Základy metafyziky mravov.
Režim gramatiky, ktorý umožňuje vyjadrovať príkazy
A nakoniec, na naliehanie gramatiku, imperatív je gramatický režim, ktorý sa používa okrem iných alternatív aj na vyjadrenie príkazov, príkazov, konkrétnych požiadaviek.
To isté je časté takmer vo všetkých jazykoch sveta a v prípade španielskeho jazyka je nevyhnutný tento prípad: štvrtý z konečných gramatických režimov spolu s indikatívom, konjunktívom a podmienkou. Považuje sa to za chybný režim, pretože nemá formu pre všetkých ľudí a čísla ...
“ Poďme odtiaľto teraz preč, odtiaľto hneď teraz, už so mnou tak nehovor„Existuje niekoľko príkladov viet, ktoré nesú uvedený gramatický režim.
