definícia podania
Podriadenie sa tomuto činu sa chápe tak, že pomocou ktorého človek druhému ubližuje, núti ju niečo robiť proti jej vôli, núti ju, robí jej hlboko zle. Podriaďovanie sa začína pocitom zvrátenosti, vďaka ktorému sa človek (vedome alebo nevedome) cíti nadradený tomu druhému a teší sa z nesprávneho zaobchádzania s ním. Aj keď existuje podriaďovanie medzi zvieratami, nebezpečenstvo podriaďovania medzi ľuďmi spočíva v tom, že vedomie pri vedomí často vyvoláva pocit závislosti alebo radosti, ktorý sa u osoby, ktorá sa prihlasuje, vyvíja, a preto sa podriaďovanie stáva aktom.
Psychológovia a analytici popisujú podriaďovanie ako normálnu alebo bežnú aktivitu medzi bytosťami, ktoré patria do tej istej komunity alebo nie. Podriadenie nielen poškodzuje psychiku a často aj fyziku osoby, ktorá ňou trpí, ale tiež vytvára návykový pocit potešenia a nadradenosti u tých, ktorí ju cvičia. Aj keď sa podanie nemusí zakladať na fyzickom násilí, vždy zahŕňa určitý druh psychického alebo emocionálneho násilia od chvíle, keď niekto núti alebo núti iného, aby niečo urobil proti svojej vôli. Okrem toho podrobenie vždy znamená vysokú úroveň degradácie, poníženia a popretia toho, kto je podrobený.
Podriadenie je dnes bežným spôsobom konania, najmä medzi niektorými sociálnymi skupinami, napríklad od mužov k ženám, od bohatých k pokorným, od tých, ktorí majú vedomosti, k tým, ktorí ich nemajú, atď. Avšak v priebehu dejín ľudstva človek vyvinul činy, ktoré naznačujú určitú formu podrobenia, a to aj na úrovniach, ktoré sú dnes neprijateľné. To je prípad otroctva alebo otroctva, obidvoch dvoch foriem nútenej práce, ktoré jednotlivcovi bránili v slobodnom konaní a podrobili ho násilným želaniam a praktikám svojich pánov alebo tých, ktorí nad nimi mali moc. Vojny boli tiež historicky „oprávnenými“ spôsobmi podmanenia si porazených populácií.
