definícia románu
Literárne prozaické dielo určitej dĺžky, ktoré rozpráva viac či menej fiktívne udalosti, je všeobecne známe ako román. Dĺžka ho odlišuje od príbehu, fiktívna postava od ostatných žánrov, ako je napríklad esej, a nakoniec sa jeho prozaická tvorba stavia proti rýmovaným príbehom, ako je poézia. Formálnou charakteristikou románov, ktorá umožňuje ich odlíšenie od iných príbuzných žánrov, je ich rozdelenie na viac či menej nezávislé kapitoly, ktoré vedú k jednoznačnej a neoddeliteľnej chronológii.
Existujú rôzne typy románov, pretože môžu byť humorné, autobiografické, epizodické (ktoré rozprávajú príbeh prostredníctvom korešpondencie), zvyky, splátky a mnoho ďalších. Okrem toho je možné román zaradiť do žánrov a podžánrov ako dramatický, romantický, policajný, sci-fi, historický či horor. Mnoho diel je ťažké katalogizovať v jednej alebo druhej kategórii, pretože tieto limity slúžia iba na uľahčenie klasifikácie na účely knižnice alebo skladovania.
Keď hovoríme o histórii románu, vrátime sa do staroveku, kde boli príbehy tohto typu napríklad v Grécku s Homérom alebo v Ríme s Virgilom. V stredoveku by došlo k nárastu románikov a rytierskych románov. Dovtedy sa väčšina románov zachovala na základe ústneho podania alebo vďaka práci kopirákov, všeobecne kňazov, ktorí boli medzi niekoľkými ľuďmi, ktorí vedeli písať ručne. 16. storočie, s vytvorením tlačiarenského lisu, by začalo položiť základy moderného románu, ktorého najväčším predstaviteľom je „Don Quijote de la Mancha“ od Miguela de Cervantesa.
V nasledujúcich storočiach sa objavia dobrodružné romány, realistické, sentimentálne a zvyky. A tak vzniknú aj veľkí autori románov ako Guy de Maupassant, Gustave Flaubert, Charles Dickens, Fédor Dostojevskij, Jules Verne a ďalších. V dvadsiatom storočí prechádza román ďalšími obrovskými experimentálnymi transformáciami, vďaka ktorým sa vyvinul do nových foriem a štýlov. Jasným príkladom tohto avantgardného románu sú „Ulysses“ od Jamesa Joycea alebo „Metamorfóza Franza Kafku“. K tomu dochádza aj v Latinskej Amerike, ktorá je nepochybne jedným z pilierov vývoja moderného románu v priebehu 20. storočia. Medzi jeho vznik patria napríklad románopisci ako Gabriel García Márquez, Mario Vargas Llosa alebo Julio Cortázar.
Romány všetkého druhu boli prispôsobené veľkoplošnému plátnu a vznikli veľké filmové klasiky, ktoré, ako sa stalo, uviedli ako príklad. Film „A Clockwork Orange“ od režiséra Stanleyho Kubricka spracoval dielo Anthonyho Burgessa. Rovnako rast internetu viedol k vytvoreniu nových zdrojov pre prístup k románom, ako sú e-knihy a formáty dokumentov PDF.
Na druhej strane globalizácia umožnila príchod textov produkovaných umelcami z iných kultúr do západného kultúrneho sveta, vrátane románov v pre nás tradičnom formáte a tiež literárnych žánrov, v ktorých sa zdá, že románová próza a poézia sú istým spôsobom zamieňané. to sa nám zdá všeobecne netypické. To sa deje s mnohými románmi indických alebo čínskych autorov, ako aj so zvyšujúcim sa rozšírením modernej japonskej literatúry.
V dôsledku toho román predstavuje osobitný literárny žáner, pretože vďaka svojej prístupnosti je optimálnym zdrojom pre šírenie kultúry a zábavy. Je zaujímavé poznamenať, že lacnejšie zdroje potrebné na výrobu románu (z hľadiska tlače) a súčasná alternatíva publikovania v nehmotných médiách umožnili zvýšenie počtu autorov aj čitateľov, keďže veľa autorov Uchyľujú sa k šíreniu svojho obsahu prostredníctvom digitálnych portálov. Napriek existencii alternatívnych spôsobov platby, napríklad tých, ktoré súvisia s darmi alebo reklamou, je jednou z prekážok moderných autorov romány spočíva v riziku hackerstva a s ním aj nižšej úrovne ziskov.
