definícia dobra
Pojem dobro sa vzťahuje na jeden z takmer výlučných a najcharakteristickejších znakov človeka, ktorý sa vyskytuje iba u niektorých druhov zvierat, v ktorých v každom prípade nie je prítomný tak nápadne ako u ľudí. Láskavosť je cnosť, ktorá umožňuje jednotlivcovi súcitiť s druhým a konať v prospech druhého s cieľom poskytnúť mu rôzne príjemné pocity, ako napríklad pocit šťastia, pocit lásky, pocit bezpečia, pocit sprevádzania atď.
O štúdium ľudského správania a jeho hodnôt v spoločnosti sa zaujímajú disciplíny ako filozofia, sociológia alebo psychológia. Dobrota sa potom javí ako jedna z najpravdivejších a najprirodzenejších čŕt človeka, ktorú je možné v závislosti od prostredia alebo kontextu, v ktorom daný jedinec vyrastá, vylepšiť alebo zneškodniť. Láskavosť znamená konať v prospech iného jednotlivca, zvieraťa alebo živej bytosti s konečným cieľom poskytnúť lásku, ochranu, šťastie, bezpečie a pohodu. Dobrotu možno znázorniť tisícmi spôsobmi, hoci sa vždy považuje za doplnenú ďalšími hodnotami, ako sú čistota duše, pokoj, trpezlivosť, umiernenosť a iné.
Láskavosť je jedným z najdôležitejších prvkov takmer všetkých náboženstiev, najmä kresťanstva. Toto náboženstvo zakladá svoju filozofiu nielen na láske a dobrote Božej, ale aj na láske a dobrote Ježiša Krista, jeho jediného syna, pre ostatné ľudské bytosti. Ježišova dobrota je tá, kvôli ktorej sa v živote vzdal ochrany iných ľudí.
Aj keď sa ľudská dobrota objavuje v okamihu, keď jednotlivci koexistujú v komunite alebo spoločnosti, môže to byť práve táto okolnosť, ktorá vedie človeka k tomu, aby bol zahmlený inými hodnotami, ako je zameranie na seba, neustále súťaženie, chamtivosť, závisť alebo opustenie, a preto zmiznutie láskavých a podporných vlastností voči svojim spoločníkom.
