definícia demokratickej republiky
Koncept tohto záznamu sa skladá z dvoch rôznych výrazov. Myšlienka republiky pochádza zo slova res publica, čo v latinčine znamená verejnosť, teda organizácia štátu, ktorá ovplyvňuje všetkých jednotlivcov.
V tomto zmysle sa Rímska republika ako forma štátnej organizácie zrodila, aby sa zabránilo možnému zneužitiu zo strany jednotlivca, ktorý mal v rukách všetku moc. Zároveň možno myšlienku republiky chápať v protiklade k inej forme vlády, k monarchii. Na druhej strane, demokracia je slovo gréckeho pôvodu a demokratická sa stáva mocou ľudí. Vychádzajúc z tohto terminologického objasnenia je už možné podrobne opísať hlavné charakteristiky demokratickej republiky ako všeobecného pojmu.
Niektoré črty demokratických republík
Všetky krajiny, ktoré sa spoliehajú na túto formu vlády, majú teoreticky za cieľ zabezpečiť, aby moc nebola diktátorská alebo despotická.
Jedným zo základných mechanizmov je deľba moci. To znamená, že tri právomoci štátu sú nezávislé. Výkonnú moc teda má vláda národa a jej najvyšším predstaviteľom je hlava štátu. Zákonodarná moc sa týka toho, kto má právomoc prijímať zákony, teda zástupcov občanov. Súdnu moc má výkon spravodlivosti (členovia súdov, ktorí musia uplatňovať zákony vyhlásené ďalšími dvoma mocnosťami).
Mechanizmy účasti občanov (napríklad prostredníctvom pravidelného hlasovania) sú základnými prvkami každej demokratickej republiky.
Všetky demokratické republiky sa spravidla riadia ústavou, ktorá ustanovuje všeobecný právny rámec. Záujem väčšinového alebo všeobecného záujmu je tiež ďalším z princípov tejto formy vlády.
Demokratické republiky vo východnej Európe
Na konci druhej svetovej vojny bola usporiadaná séria východoeurópskych štátov pod denomináciou demokratických republík (známych tiež ako ľudové demokracie), ktoré podliehali sovietskej moci. Medzi nimi musíme vyzdvihnúť Nemeckú demokratickú republiku, Poľskú ľudovú republiku alebo Maďarskú republiku. Režimy týchto národov zaviedli vládny systém, ktorý nemal veľa spoločného s demokraciou. Nemalo by sa zabúdať, že vo všetkých z nich bola jedna strana, neexistovala sloboda prejavu a bol zavedený všeobecný systém represií, ktorý sa radikálne odkláňa od myšlienky demokracie.
Na záver by sme mohli potvrdiť, že označenie demokratickej republiky má dvojaký aspekt: čo to teoreticky znamená v kontexte politiky a zároveň to, čo to v niektorých prípadoch znamenalo v praxi. Na záver si treba uvedomiť, že dnes existujú štáty, ktorých oficiálny názov je Demokratická republika (napríklad Severná Kórea alebo Kongo).
Foto: iStock - loca4motion
