definícia lietajúceho podpery
The lietajúci podpera, tiež nazývaný lietajúci oblúk , je vonkajší konštrukčný prvok používaný na príkaz stavby, ktorý má formu polovičný oblúk zodpovedný za zhromažďovanie tlaku na začiatku klenby, prenášajúc ho na výstuhu alebo pilier, ktorý sa bude javiť pripevnený k stene bočnej lode.
Lietajúci vzpera je a charakteristický prvok gotickej architektúry s ním zahrotená klenba a rebrá.
Pretože sa jedná o vonkajší výbojový oblúk, javí sa zvyčajne v šikmom usporiadaní, kvôli tejto situácii sa považuje za pokojný oblúk, ktorý má svoje začiatky v rôznych výškach.
Medzitým je jeho spodná časť podopretá oporou a horná časť slúži ako podpera, vo väčšine prípadov s rebrovanou klenbou; strmeň je korunovaný vrcholom (Typický dekoratívny prvok gotickej architektúry, ktorý má stĺpový tvar a na vrchu je zakončený pyramídovou alebo kónickou postavou).
Stojí za zmienku, že lietajúcu výstuhu je vždy možné vidieť zvonku.
Tento vonkajší konštrukčný prvok prvýkrát sa použila v 12. storočí na príkaz stavby centrálna loď katedrály Panny Márie v Paríži, známejšie ako Notre Dame, najstaršia katedrála predstavujúca presne gotický štýl, s jasným poslaním posilniť svoju zahrotenú klenbu.
Vďaka konštrukcii spomínaného lietajúceho oporného mosta bolo možné preniesť tlaky zo začiatku vysokých klenieb na vonkajšie podpery, čím sa otvorili otvory v stenách centrálnej lode. A špicatý oblúk dokázal zväčšiť výšku budovy.
Lietajúca výstuha sa objavila ako náhrada za piliere použité na žiadosť románskej architektúry, aby sa zabránilo bočným nárazom klenby, pretože oslobodením steny od podpery sa môžu konštrukcie zvýšiť a umožniť priechod svetla. vitrážové okná.
Rovnako tak je lietajúci pilier často zvyknutý viesť dažďovú vodu zo striech von; Tradične možno tento typ odtoku zdobiť nejakou grotesknou postavou, tzv chrliče.
