definícia sekulárneho
Pojem sekulárny sa používa ako kvalifikačné prídavné meno na označenie všetkých tých javov alebo prvkov spoločnosti, v ktorej už náboženstvo nie je prítomné, buď preto, lebo bolo vylúčené z tejto sféry, alebo preto, že nikdy nebolo. Proces sekularizácie rôznych oblastí spoločenského života sa začal najmä po francúzskej revolúcii v roku 1789, kedy katolícke náboženstvo stratilo svoju moc v politickej a sociálnej oblasti.
Pojem sekularizácia alebo sekulárny je vždy spojený s modernizačným procesom, ktorým spoločnosť prechádza, pretože zahŕňa transformáciu z náboženských štruktúr (to znamená z určitej abstraktnej alebo magickej úrovne) na vedecké a racionálne štruktúry založené na skúsenostiach, v skutočnej veci. Sekularizáciu ako proces možno nájsť v rôznych spoločenských oblastiach: napríklad keď už nie je vláda určovaná alebo riadená náboženstvom, ako sa to môže stať aj pri vzdelávaní alebo dokonca pri každodennejších otázkach, ako je obliekanie alebo konanie určitých situáciách.
Myšlienka sekulárneho vždy navyše dáva prednosť už nehmotnému božstvu, ale jednotlivcovi, osobe ako určujúcemu a určujúcemu prvku rôznych spoločenských a historických javov. Tento proces sa ukázal obzvlášť jasný, keď sa západné národné štáty prestali riadiť náboženstvom alebo cirkvou. Od konca osemnásteho storočia až do súčasnosti si západné alebo západné krajiny vytvorili sekulárne sociálne systémy, v ktorých napríklad vzdelávanie už nezávisí od Cirkvi, ale od samotného štátu. Kultúra nie je centrálne náboženská, ak nie sekulárna a verejná pre všetkých, bez ohľadu na náboženské viery, ktoré každý jednotlivec môže mať. Do moci štátu prechádzajú aj administratívne alebo občianske zložky, najmä pokiaľ ide o manželstvá, rozvody, narodenia, úmrtia atď.
