theclickinggeneration.com

Keď počítač vykonáva program, kód aj údaje musia byť schopné byť umiestnené v prvku, ktorý k nim umožňuje rýchly prístup a ktorý nám navyše umožňuje ich rýchlu a flexibilnú úpravu. Tým prvkom je RAM.

Pamäť RAM (Náhodný vstup do pamäťe, random access memory) je typ nestálych pamätí, ktorých polohy sú prístupné rovnakým spôsobom.

Posledná zmienka je zvýraznená, pretože v počítačoch a do určitého času boli fyzickými úložnými médiami dierne štítky alebo magnetické pásky, ktorých prístup bol postupný (to znamená dosiahnuť určitú pozíciu X, skôr ako sme museli prejsť všetkými predchádzajúcimi pozíciami chceme získať prístup). A keďže o spomienkach môžeme hovoriť vo všetkých prípadoch, výslovná zmienka o náhodnosti nám umožňuje určiť, na aký typ pamäte máme na mysli.

Na druhej strane výraz volatilný naznačuje, že obsah sa neudržuje, keď už pamäť nie je zásobovaná elektrickou energiou. To jednoducho a jednoducho znamená, že keď vypneme počítač, dôjde k strate údajov v tejto pamäti.

Preto v prípade, že si chcete uchovať dáta, ktoré máme v pamäti RAM, budeme ich musieť vyhodiť na trvalé úložisko, ako je pevný disk, pamäťová karta alebo USB disk, vo forme súborov .

Pamäť RAM je „pracovná“ pamäť systému, ktorá sa neustále používa na spustenie aplikácií.

Program sa číta z disku a kopíruje do pamäte (postup nazývaný „načítanie“ do pamäte).

Rovnako ako všetky súčasti moderných počítačov, má aj pamäť RAM svoju históriu a časom prešla vývojom.

Prvé pamäte RAM boli vyrobené po druhej svetovej vojne pomocou magnetického materiálu nazývaného ferit.

Ako magnetizovateľný materiál by mohli byť polarizované v jednom smere alebo naopak, aby predstavovali jedničku a nulu, reprezentatívne čísla binárnej logiky, s ktorou pracujú všetky moderné počítače.

Na konci sedemdesiatych rokov sa kremíková revolúcia dostala do sveta výpočtovej techniky a spolu s ňou aj do konštrukcie pamätí RAM.

Prvé počítače, podobne ako prvé mikropočítače po rokoch, obsahovali množstvo pamäte RAM, ktoré by sa nám dnes zdalo smiešne.

Napríklad model Sinclair ZX81 z roku 1981 jazdil na 1 kilobajte, hocikedy smartphone Dnešný stredný rozsah predstavuje 1 gigabajt, čo predstavuje jednu miliardu (1 000 000 000) bajtov.

Pamäť RAM sa vyvinula nielen v množstve, ale aj v rýchlosti prístupu a miniaturizácii.

Tento vývoj pamäte RAM spôsobil vznik rôznych typov technológií:

• SRAM (Statická pamäť s náhodným prístupom) pozostávajúci z typu pamäte, ktorá dokáže uchovať údaje, aj keď je napájaný, bez potreby obnovovacieho obvodu.
• NVRAM (Nestála pamäť s náhodným prístupom), čo porušuje definíciu energeticky závislej pamäte, ktorú sme dostali, pretože dokáže uchovať v nej uložené údaje aj po prerušení elektrického prúdu. Nachádza sa v malých množstvách v elektronických zariadeniach pre funkcie, ako je napríklad údržba konfigurácie.
• DRAM (Dynamická pamäť s náhodným prístupom), ktorý využíva technológiu založenú na kondenzátoroch.
• SDRAM (Synchrónna dynamická pamäť s náhodným prístupom). Skutočnosť, že je synchrónna, mu umožňuje pracovať s rovnakými hodinami systémovej zbernice.
• DDR SDRAM a spolu s ním aj ďalší vývoj DDR2, 3 a 4. Pozostávajú z variácie SDRAM s vyššou rýchlosťou. Postupné čísla (2, 3 a 4) označujú ešte vyššiu rýchlosť.