definícia zámorskej expanzie
Názov „Zámorská expanzia“ bol udelený historickému fenoménu, ktorý sa odohral v 15. a 16. storočí z rúk Európy. Expanzia do zámoria nebola ničím iným, než tým, čo umožnilo stretnúť sa po prvýkrát v histórii tak odlišným a vzdialeným svetom, ako sú Európa a Amerika. Názov dostal toto časové obdobie, pretože to bol okamih najväčšieho európskeho pokroku v moriach a oceánoch planéty s hospodárskymi a vojenskými cieľmi.
Zámorská expanzia mala svoje príčiny alebo pôvod v blokáde, ktorú Arabi uskutočnili na konci stredoveku v meste Konštantínopol. Táto blokáda znamenala pre Európanov stratu kontaktu so všetkými východnými trhmi, a to na Blízkom východe aj na Ďalekom východe. Týmto spôsobom bola európska kapacita a vôľa pokračovať v ekonomickom raste to, čo viedlo, najskôr Portugalcov a potom Španielov, k tomu, aby sa pustili do oceánov pri hľadaní novej cesty príchodu do týchto vzdialených krajín. Postupom času však skončili spoznávaním kontinentov Afriky (z ktorých poznali iba sever) a Ameriky.
Od chvíle, keď sa konečne podarilo dosiahnuť Ameriku (v roku 1492 z rúk Krištofa Kolumba, ktorý zastupoval Španielsku korunu), sa zámorská expanzia Európy neskutočným spôsobom zrýchlila. Väčšina západoeurópskych národov tak začala divoko hľadať nové územia: Španielsko, Portugalsko, talianske mestá, Anglicko, Holandsko, Francúzsko a mnoho ďalších. To malo za následok dobytie a kolonizáciu veľkej časti planéty, najmä amerického kontinentu, ktorý bol rozdelený do európskych rúk bez rešpektovania predchádzajúcej existencie pôvodných civilizácií.
Na záver možno povedať, že táto zámorská expanzia sa znovu vytvorila na konci 19. storočia, ale potom pod menom imperializmus. Od tohto okamihu dokončil európsky človek kolonizáciu území planéty, nad ktorými nemal politickú moc a ktoré sa obmedzil iba na hospodárske vykorisťovanie, ako napríklad takmer celý africký kontinent, Austrália a niektoré oblasti juhovýchodnej Ázie.
