definícia logiky
Logika je formálna veda, to znamená, že ako každá z formálnych vied si vytvára svoj vlastný študijný objekt a uvažovanie a tvorba myšlienok pomocou mysle sú jej metodikou práce a znalostí, ale tiež logikou. Je to jedna z najdôležitejšie a najobľúbenejšie odvetvia vo filozofii, ktorej predmetom štúdia sú princípy dôkazu a platnej dedukcie, čo sú metódy, ktoré nám nakoniec umožnia rozlíšiť správne od nesprávneho uvažovania..
Pôvod logiky siaha do zlatého veku klasického Grécka a za jeho tvorcu a otca sa považuje grécky filozof Aristoteles, pretože ako prvý použil túto predstavu a dal jej entitu, ktorú uchováva dodnes, štúdia argumentov ako prejavov pravdy vo vede.
Táto logika, ktorú sme opísali vyššie a ktorej zakladateľom je Aristoteles, je tiež známa ako formálna logikamedzitým existuje aj neformálna logika ktorá zameria svoju pozornosť na metodické štúdium tých pravdepodobných argumentov z filozofie, rétoriky a rečníctva, okrem iných vied, ktoré sa nimi zaoberajú.
Neformálna logika v zásade vynakladá všetko svoje úsilie na identifikáciu omylov a paradoxov a na správne štruktúrovanie diskurzov.
Ale vo formálnej a neformálnej logike nie je otázka vyčerpaná, pretože nájdeme aj iné typy logík, ktoré navrhujú úplne odlišné metodiky, ako napr. prirodzená logika ktorý je navrhovaný prirodzeným myslením, tak ako sa to deje, bez použitia formálnej vedy ako základu podpory.
Potom fuzzy logika alebo sa tiež nazýva fuzzy že berie určité licencie vo vzťahu k ostatným a pripúšťa určitú nejednoznačnosť medzi pravdivosťou alebo nepravdivosťou svojich tvrdení, v úzkej zhode a vzťahu s ľudským rozumom.
V inom poradí môžeme nájsť Matematická logika ktorý je spracovaný pomocou umelého a symbolického jazyka a robí abstrakciu obsahu. A nakoniec binárna logika ktorý pracuje s premennými, ktoré pripúšťajú iba dve diskrétne hodnoty.
