čo je vynútiteľnosť »definícia a pojem
Vynútiteľnosť je možnosť, ktorú má štát k dispozícii silou, ak osoba odmietne dodržiavať sankciu. Ide teda o právnu charakteristiku, ktorá umožňuje, aby boli vydané pravidlá a nariadenia účinné, pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov, pretože ak by neexistovali, záviselo by to iba od dobrej viery občanov.
To však neznamená, že musí byť povinný súlad s normami, ktoré sú diktované použitím sily, ale skôr to, že existuje potenciál ich uplatnenia v prípade, že sa ich jednotlivec chce vzoprieť.
Spoločnosť vo všeobecnosti prijíma ukladanie noriem pre lepšie spolužitie ako normálne a dodržiava ich nie zo strachu pred sankciami, ale preto, lebo chápe, že sú pre fungovanie komunity praktické. To však neznamená, že zákony musia byť vybavené nástrojmi vynútiteľnosti, ktoré im umožňujú potrestať tých, ktorí odmietnu dodržiavať.
Zákon napríklad ustanovuje povinnosť podporovať deti do 18 rokov a veľká väčšina rodičov vykonáva tento mandát bez obáv z toho, že ich k tomu nabáda sila. Zákony však musia počítať s možnosťou, že k tomu dôjde, a počítať s uplatnením represívnych opatrení potrebných na zabezpečenie dodržiavania uvedenej normy.
Vynútiteľnosť, sankcie a nátlak
Keď sa vypracúva zákon alebo norma, vynútiteľnosť je kvalita, ktorá umožňuje, ak je to potrebné, uplatniť silové opatrenia. Ide teda o potenciálnu kvalitu, pretože pokiaľ nenastane rebelská situácia proti predmetnému pravidlu, nemá žiadny praktický účinok.
Sankcia predstavuje trest určený pre tých, ktorí ignorujú dodržiavanie uvedeného pravidla, a preto koná až od okamihu jeho porušenia a príslušné orgány rozhodnú, že je potrebné v tejto súvislosti konať.
Donucovanie je efektívne použitie sily, ku ktorému dochádza pri porušení pravidla a nedodržaní sankcie. V tomto okamihu prestáva byť vynútiteľnosť potenciálnou kvalitou a stáva sa skutočnou činnosťou, napríklad použitím silových mechanizmov, ktoré ohýbajú vôľu jednotlivca, ktorý sa búri proti norme.
Fotografie: iStock - KatarzynaBialasiewicz / wildpixel
