definícia dažďa
Dážď je jedným z najbežnejších a najprekvapujúcejších javov životného prostredia, a to aj v jeho jednoduchosti. Z vedeckého hľadiska nie je dážď nič iné ako zrážanie vody z oblakov smerom k zemi, k zemi. Tento pokles vody sa vytvára kondenzáciou vodnej pary, ktorá je vo vnútri oblakov a ktorá, ako je čoraz ťažšia, klesá gravitáciou smerom k zemi. Dážď je vždy kvapalný, to znamená, že vždy ide o vodu v tekutom stave, aj keď niekedy môže byť sprevádzaný inými stavmi, ako sú plynné (napríklad hmla) alebo tuhé (s krúpami). Dážď je spolu so slnečným žiarením nevyhnutný pre život na planéte Zem.
Keď kondenzuje vodná para, stáva sa ťažšou a tiež chladnejšou. Dážď je vedecky opísaný ako zrážky vo forme kvapiek s priemerom okolo 0,5 mm. Ak sú tieto kvapky menšie, rovnaký jav sa nazýva mrholenie. Okrem toho existuje ešte ďalší menej známy jav súvisiaci s dažďom, ktorý sa nazýva virga, a to je voda vo forme kvapiek, ktorá sa nedostane na zemský povrch, pretože nemá dostatočnú silu.
Okrem vedeckého vysvetlenia, ktoré môže existovať na vysvetlenie fenoménu dažďa, je tiež dôležité poznamenať, že tento meteorologický jav môže skutočne zmeniť existenciu živých bytostí, najmä ľudí, v dobrom aj zlom. Je to tak preto, lebo za prirodzené a najúčinnejšie zavlažovanie, ktoré dostávajú pôdy, nie je zodpovedný nikto iný ako dážď. Javy ako sucho alebo neprítomnosť dažďa spôsobujú katastrofu na zemi a hlavne pri generovaní plodín.
Dážď však môže byť tiež škodlivý, ak je jeho prítomnosť hojná. Silné dažde (bežne známe ako búrky) môžu spôsobiť veľké komplikácie, ako sú povodne v mestských aj vidieckych oblastiach. Sila sprchy môže mnohokrát natrvalo zmeniť krajinu alebo fyzický priestor.
