definícia sekulárneho
Pod pojmom sekulárny sa rozumejú všetci ľudia, ktorí sú tak či onak príbuzní s určitým typom náboženstva, ale nie sú súčasťou cirkevnej inštitúcie, ktorá ich riadi. Sekulárnu podmienku možno tiež označiť ako sekulárnu alebo sekulárnu, pričom všetky tri znamenajú to isté a potvrdzujú, že daná osoba je nejakým spôsobom spojená s náboženstvom (napríklad ho praktizuje alebo je veriacim), ale neriadi ho ani neorganizuje. Úloha laikov je obzvlášť dôležitá vo vzdelávacom prostredí, v ktorom nájdeme určitý typ náboženského učenia, pretože ide o osobu, ktorá nie je súčasťou cirkvi, ale ktorá má napriek tomu možnosť odovzdávať učenie a poznatky o tomto konkrétnom náboženstve.
Keď hovoríme o laikovi alebo laikovi, nemáme na mysli osobu, ktorá nemá vzťah k určitému náboženstvu. Naopak, laici udržiavajú hlboké a priame spojenie s náboženstvom, ale bez účasti v inštitucionálnych priestoroch, ktoré predpokladajú. Platí to pre všetky známe náboženstvá, nielen pre katolicizmus, hoci tieto výrazy sú s ním zvyčajne spojené.
Postava laika sa začala redefinovať v čase Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v roku 1959. Od tejto chvíle začala katolícka cirkev zjavnejším spôsobom prijímať postavu laika resp. laik ako veľmi dôležitý pre komunitu veriacich. V tomto zmysle tento koncil predpokladal určité aggiornamiento alebo modernizáciu určitých náboženských koncepcií, ktoré bránili uznaniu významnej úlohy v náboženskom výkone laikmi, pretože neboli súčasťou Cirkvi ako inštitúcie.
Laik je v tejto rade niekto, kto sa venuje priamejšiemu odovzdávaniu a odovzdávaniu učenia náboženstva tým veriacim alebo veriacim, ktorí sa nezúčastňujú na náboženských úlohách. Sekulárneho teda možno chápať ako sprostredkovateľa medzi rôznymi úrovňami cirkevnej inštitúcie a veriacim ľudom. Mnoho laikov sa preto venuje výučbe a vzdelávaniu pomocou tohto dôležitého média ako spôsobu prenosu najdôležitejších kresťanských hodnôt.
