definícia zemskej kôry
Najpovrchnejšia vrstva planéty Zem je známa ako zemská kôra. Jej hrúbka sa pohybuje od 5 km na dne oceánu a 40 km v horách.. Medzi najcharakteristickejšie prvky, ktoré tvoria túto štruktúru, patria kremík, kyslík, hliník a horčík. Medzitým v tomto zase rozlišujú sa tri vrstvy: sedimentárna, granitová a čadičová. Na sedimentárnej strane ju tvoria sedimentárne horniny, ktoré sa nachádzajú iba na kontinentoch a na tých dnách blízko kontinentu.
V prípade žuly sú to horniny podobné žule, ktoré budú tvoriť materskú hmotu vznikajúcich kontinentálnych oblastí. Medzi touto vrstvou a ďalšou sa nachádza Conradova diskontinuita, ktorá naznačuje hranice medzi granitickou a čadičovou a nakoniec čadič je tvorený horninami podobnými čadičom, to je vrstva, ktorá bezprostredne pokračuje k zemi a Od plášťa ho oddeľuje mohorovicová diskontinuita.
Zemská kôra je rozdelená na dva typy, oceánsku a kontinentálnu. Oceán predstavuje 75% povrchu planéty Zem, je oveľa jemnejší ako kontinentálny a sú v ňom rozpoznané tri úrovne. Najnižšiu úroveň alebo úroveň III tvoria gabros, základné plutonické horniny a hraničí s plášťom mohorovicovitej diskontinuity. Na týchto horninách je postavená úroveň II čadičových hornín, rovnakého zloženia ako predchádzajúca, potom zasahuje spodná oblasť zložená z hrádzí a najpovrchnejšiu plochu tejto úrovne tvoria polstrované čadiče, ktoré sa vytvorili ako výsledok stuhnutia lávy oceánskou vodou. A na bazaltoch potom vznikne úroveň I tvorená usadeninami.
A ten kontinentálny má menej homogénnu a hustú povahu ako ten predchádzajúci, preto sa nachádza nad oceánskym, pretože jeho zloženie zahŕňa horniny pochádzajúce z rôzneho pôvodu, napríklad kyslé magmatické ako žula, sprevádzané dôležitou hmotou. metamorfovaných hornín.
