theclickinggeneration.com

Je to schopnosť myslieť si, že všetci ľudia majú, a to je nepochybne vlastnosť, ktorá ich odlišuje od zvyšku živých druhov. Rozvoj rozumu nie je nič iné ako možnosť myslenia a pri tomto akte rozpoznanie samého seba ako mysliacej bytosti, predstavy, snívanie, projektovanie, počítanie atď. Stručne povedané, oddeliť sa od samotného pocitu alebo od jednoduchých vnemov a inštinktu a stúpať smerom k niečomu vyššiemu, čo z nás robí ľudí.

Schopnosť uvažovať: to, čo nás urobilo tým, čím sme

Je jasné, že bez schopnosti myslieť a uvažovať by sme neboli tým, čím sme. Ako živé bytosti máme všetky rovnaké vlastnosti, vlastnosti a schopnosti ako ostatné živé bytosti. Potrebujeme kŕmiť, spať, množiť sa. To sú prirodzené prvky a základné funkcie nášho tela, ktoré musia byť uspokojené. Ale v určitom okamihu histórie, v procese hominizácie, sa primátom podarilo vyvinúť spôsob myslenia vyšší, ako je to u ostatných zvierat, a prostredníctvom rôznych druhov mohol dosiahnuť to, čím sme dnes my ľudia.

Odlišuje nás od všetkých ostatných živých bytostí možnosť myslenia a použitia rozumu. Táto kapacita nám umožňuje pochopiť seba samých ako samostatné subjekty od ostatných, dáva nám oveľa širšiu škálu možností ako telesné vnemy a inštinkty a umožňuje nám uvažovať o našej existencii. Rozum nám zároveň dáva možnosť pamätať si, vytvárať systematické jazyky, predstavovať si, snívať, premýšľať o minulosti a budúcnosti, umožňuje nám to vytvárať našu identitu.

Biológia, vzdelávanie, životné prostredie a osobné predispozície, kľúče pri vývoji uvažovania

Rozum má biologickú zložku dokázanú v mozgovej štruktúre človeka; synaptické vzťahy medzi neurónmi sú to, čo umožňuje nekonečné operácie intelektu.

Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, teda jeho poslania, bude rozum využívať sériu princípov, ktoré ľudia svojou povahou považujú za všeobecne platné: sú: princíp identity (ukazuje, že pojem je tento pojem), zásada neprotirečenia (navrhuje, aby koncept nemohol byť a nebol súčasne) a vylúčená tretia zásada (Predpokladajme, že medzi bytím a nebytím pojmu nie je akceptovaná prechodná situácia.

Existujú dva hlavné typy uvažovania, deduktívny, na jednej strane sa domnieva, že záver je implicitný v priestoroch a indukčné ktorá získava všeobecné závery z niečoho konkrétneho.

Teraz, aby sa rozum vyvíjal a konal správne, musí sa vykonávať prostredníctvom neustáleho používania rozumu. Výchova, ku ktorej majú ľudské bytosti prístup, pretože sme deti, nám v tomto zmysle pomôže, pretože rôzne predmety, ktoré absolvujeme, nám okrem iných schopností nášho rozumu umožnia precvičovať pamäť, porozumenie, tvorivosť.

A ďalším problémom, ktorý tiež ovplyvňuje vývoj uvažovania, je kontext, v ktorom žijeme a rastieme. Ak človek vyrastie v prostredí zbavenom možností v každom ohľade, určite sa nebude môcť vyvíjať rovnako ako iné páry, ktoré to robia, rovnakým spôsobom.

Biológia každého z nich, vzdelanie a rodinné podmienky budú potom faktormi, ktoré priamo ovplyvňujú správny vývoj a fungovanie uvažovania.

Degeneratívne duševné choroby, veľkí nepriatelia mysle

Hlavným problémom, ktorému čelí uvažovanie, a ktorý nemusí mať riešenie podľa závažnosti prípadov, sú duševné alebo degeneratívne choroby, ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie mozgu.

Alzheimerova choroba je v tomto ohľade jednou z najsilnejších, pretože ovplyvňuje okrem iného pamäť, spôsob myslenia, správanie, vnímanie. Ktokoľvek trpí touto chorobou, utrpí stratu pamäti a ostatných intelektuálnych schopností.

Existuje niekoľko predisponujúcich faktorov, ktoré trpia touto chorobou, ako je pokročilý vek, aj keď musíme tiež povedať, že sa môže vyskytnúť u ľudí, ktorí ešte nie sú takí starí; priami príbuzní, ktorí to utrpeli: súrodenci alebo rodičia; a niektoré gény.

Obrázok môže diagnostikovať lekár po podrobení pacienta: neurologickému vyšetreniu, rozpoznaniu príznakov, preskúmaniu jeho anamnézy a vykonaniu niektorých testov jeho mentálnej funkcie.

Rozum je všetko, čo vieme a veríme

Ľudská bytosť je jedinou živou bytosťou, ktorá dokáže vytvárať veci, od jednoduchých a neživých predmetov až po abstraktné pojmy a myšlienky ako náboženstvo, minulosť alebo filozofia. Všetky tieto činnosti sú možné z použitia rozumu, teda kapacity, ktorá je zmesou fyzikálnych a chemických prvkov, ktoré sa vyskytujú v našom mozgu, ale aj emocionálnych a mentálnych aspektov, ktoré nemožno pochopiť iba z vedeckého hľadiska.

Možnosť myslenia, uvažovania, vytvorenia sveta, ktorý nás obklopuje, je niečím jedinečným. Veľkú časť nášho každodenného života vytvorili ľudia na základe svojich úvah, vrátane spôsobu, akým interagujeme s prírodou a dokážeme ju ovládať, keď sa môže stať nepredvídateľnou alebo nebezpečnou. Kultúry vo svete, objekty, ktoré používame, náboženstvá, v ktoré veríme, komplexné vnemy, ako je láska, sú dôsledkami rozumu a schopnosti povzniesť sa nad púhy fyzický organizmus, ktorý nám je daný.