definícia ekologického rozvoja
Ekologický rozvoj, tiež známy ako trvalo udržateľný rozvoj, je koncept, ktorý bol po prvýkrát formalizovaný v dokumente známom ako Brundtlandova správa, ktorý bol výsledkom práce Svetová komisia OSN pre životné prostredie a rozvoj.
Kontext ekologického rozvoja je rozdelený do troch hlavných častí: environmentálne, ekonomické a sociálne. Hlavná otázka, ktorú navrhuje, je, že musia byť uspokojené základné potreby, ako sú odevy, strava, práca a bývanie, pretože neutíchajúca chudoba vo svete povedie iba ku katastrofám rôzneho druhu vrátane ekologických. Na druhej strane je sociálny a sociálny rozvoj silne obmedzený technologickou úrovňou, preto sa zlepšenie, ktoré je možné na tejto technologickej úrovni dosiahnuť, prejaví v obnove tempa zo strany životného prostredia.
Potom bude misiou par excellence, ktorú má Ecodevelopment pred sebou definovať projekty a nejakým spôsobom zosúladiť tri aspekty spomenuté vyššie: environmentálne (kompatibilita medzi činnosťou spoločnosti a ochranou ekosystémov a biodiverzity, s kontrolou predovšetkým pri tvorbe a emisiách odpadu), ekonomické (finančná výkonnosť) a Sociálne (sociálne dôsledky činnosti spoločnosti, od pracovníkov, cez dodávateľov a dokonca aj zákazníkov).
Medzi podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa zaručil ekologický rozvoj, patria: že sa žiaden obnoviteľný zdroj nepoužíva v miere vyššej ako jeho výroba, žiadna znečisťujúca látka sa nemôže vyrábať vyššou rýchlosťou ako jeho recyklácia a neobnoviteľný zdroj by sa nemal využívať rýchlejšie než je potrebné nahradiť obnoviteľným zdrojom používaným udržateľným spôsobom.
Dôvod ekologického rozvoja sa nachádza tak v skutočnosti, že existuje obmedzený počet prírodných zdrojov, ako sú živiny v pôde, pitná voda, okrem iného, ktoré je možné ukončiť, ako aj skutočnosť, že rastie hospodárska činnosť bez ďalších obáv, že ekonomická ziskovosť spôsobuje vážne nezvratné environmentálne problémy.
