definícia vedomia
Vedomie je schopnosť subjektu poznať seba a svoje prostredie. Pojem pochádza z latinčiny cum scientĭan, čo znamená vedome. Táto schopnosť vedomostí, ktorú človek ukazuje, je prítomná aj vo svete zvierat, aj keď samozrejme s menšími možnosťami. Cicavce teda majú akési diferencované vnímanie vlastného „ja“ v primitívnom meradle, najmä v životných formách s väčšími schopnosťami učenia a inteligencie, ako sú veľryby alebo mäsožravce. Konkrétny prípad človeka je odlišný, pretože táto definícia svedomie Zároveň mu umožňuje spoznať seba ako autonómnu bytosť na jednej strane, ale v trvalej interakcii s inými ľudskými bytosťami na strane druhej.
Keď pôjdeme ešte hlbšie, každý teoretický odbor v psychológii používal svoju vlastnú definíciu vedomia, pri rešpektovaní spoločnej predstavy o vedomostiach.. V prípade psychoanalýzy súvisí predstava vedomia, s ktorou sa manipuluje, s predstavou nevedomia.. Svedomie by teda bolo tou inštanciou poznania, ktorú umožňuje morálka subjektu. Ak je nejaká pamäť v rozpore s touto morálkou, je vylúčená z vedomia a stáva sa súčasťou nevedomého systému, ktorý je rezervou potlačeného. V tomto modeli, ktorý postuloval a zdokonalil Sigmund Freud, vedomie nie je vrodené v ľudskej bytosti, ale pri narodení majú ľudia iba intenzívnu zložku pohonov určených na okamžité uspokojenie. Progresívna socializácia, iniciovaná kontaktom s matkou na začiatku a interakciou so zvyškom ľudí v neskorších fázach, umožňuje začlenenie etických, morálnych, behaviorálnych a kultúrnych pokynov, ktoré utvárajú osobnosť a vytvárajú si vlastné svedomie. Ako sme však už spomenuli, všetky tie primitívne impulzy, ktoré nie sú vyjadrené prostredníctvom riadiaceho systému vyvíjaného naučenými skúsenosťami, nie sú eliminované, ale sú uchované ukryté v nevedomí, čo si treba všimnúť napríklad v snoch.
V každom prípade toto spojenie, ktoré vytvoril Freud medzi vedomím a nevedomím, malo (a má) veľa neprajníkov. Napríklad v USA tieto teórie neprosperovali, zatiaľ čo analýza vedomia pokračovala inou cestou. Zistilo sa teda, že spánok nebol zbavením vedomia, ako to preukázala psychoanalýza, ale jeho ďalším stavom. Objav rýchlych pohybov očí počas určitých fáz spánku a jeho štúdia ukázali, že vlny odrážané v EEG boli v týchto časoch podobné vlnám bdelosti. Teda eliminácia tejto fázy spánku (známa pod skratkou v angličtine REM, ekvivalent k rýchle pohyby očí) spôsobuje poruchy správania s rôznymi dôsledkami.
Ďalšie riešenie problému svedomia v tomto storočí ponúka Jean Paul Sastre. Aj keď sa dnes jeho návrhy málo zohľadňujú, pravdou je, že jeho koncepcia vedomia vylučovala aj vzťah k nevedomiu. Vo svojej práci Bytie a ničota venuje sa odmietaniu psychoanalýzy a vývoju vlastnej interpretácie predmetu. Na druhej strane sa v rámci kognitívno-behaviorálnych prístupov špekuluje, že vedomie alebo aspoň mnohé z vedomých funkcií je možné „preprogramovať“ v prípade zmien, z tohto dôvodu svedomie ako ho poznáme, v skutočnosti by predstavovalo entitu v neustálej transformácii.
V súčasnosti sa štúdie v tejto oblasti uskutočňujú z pohľadu psychológia, medicína, fyziológia a neurovedy všeobecne. Očakáva sa, že toľko tajomstiev minulosti bude v krátkom čase rozlúštených. Na základe súčasných poznatkov je potrebné odhaliť dôvod, prečo správanie zvierat ponúka množstvo parametrov „vedomia“ (alebo jeho ekvivalentu) od okamihu narodenia, zatiaľ čo v prípade človeka sa vedomie zdá byť formované progresívne počas celého života s minimálna vrodená zložka a obrovský podiel obsahu získaného v kontexte rodiny a spoločnosti.
