definícia sylogizmu
Etymologicky pochádza z latinského syllogizmu, ktorý zasa pochádza z gréckeho syllogismós. Podľa jeho sémantického významu ide o spojenie dvoch koncepcií, syn a log, ktoré by sa dali preložiť ako spojenie alebo kombinácia výrazov. Sylogizmus je štruktúra, ktorá sa skladá z dvoch premís a záveru. V ňom sú tri pojmy (hlavný, vedľajší a stredný), ktoré sú prezentované ako deduktívne usudzovanie, ktoré ide od všeobecného k konkrétnemu.
Príkladom klasického sylogizmu by bol tento:
1) všetci muži sú smrteľní,
2) Aristoteles je muž a
3) potom je Aristoteles smrteľný (v tomto príklade bude hlavný termín smrteľný, vedľajší termín bude Aristoteles a stredný termín bude muž).
Je potrebné povedať, že nie každý sylogizmus z dôvodu jednotnosti je nevyhnutne pravdivý, ale na to, aby bol platný, musí rešpektovať určité pravidlá, konkrétne osem.
Sylogizmy vytvoril pred 2500 rokmi Aristoteles ako súčasť logiky. Jeho základná myšlienka spočíva v extrakcii alebo odvodení záveru z dvoch premís, a preto je potrebné dodržiavať sériu odvodzovacích pravidiel.
Odvodzovacie pravidlá sylogizmu
- Prvé pravidlo sa týka počtu výrazov, ktoré musia byť vždy tri. Akákoľvek zmena tohto pravidla by spôsobila klam, to znamená falošné uvažovanie so zdaním pravdy.
- Druhé pravidlo naznačuje, že strednodobé obdobie by nemalo byť súčasťou záveru.
- Tretie potvrdzuje, že strednodobé obdobie sa musí distribuovať najmenej v jednej z prevádzok.
- Podľa štvrtého pravidla je potrebné strednodobé hľadisko nájsť v jeho univerzálnom rozšírení aspoň v jednom z priestorov.
- Piate pravidlo uvádza, že z dvoch negatívnych premís nie je možné vyvodiť akýkoľvek záver.
- Šiesty hovorí, že z dvoch kladných premís nie je možné vyvodiť negatívny záver.
- Podľa siedmeho pravidla, ak je premisa konkrétna, znamená to, že záver bude takisto konkrétny, a ak je premisa negatívna, bude mať rovnako negatívny záver.
- Ôsme a posledné pravidlo hovorí, že z dvoch konkrétnych premís nie je možné dospieť k záveru.
Sylogizmus je prítomný v našich mentálnych schémach a v matematike
V každodennom živote používame túto logickú štruktúru vedome alebo nie. Sylogizmy pomáhajú uvažovať logickým kritériom. Avšak práve v matematike sa využívajú najviac. V tomto zmysle sú úvahy a matematické dôkazy založené na pravidlách sylogizmov.
