definícia superega
Koncept známy ako superego bol jedným z najslávnejších konceptov, ktorý vytvoril významný rakúsky psychoanalytik a výskumník Sigmund Freud, otec psychoanalýzy a možno jeden z najdôležitejších mysliteľov v oblasti psychológie v histórii. Po rozsiahlej práci s pacientmi rôznych typov a psychických stavov Freud zistil, že psychický aparát alebo psychika, myseľ, možno rozdeliť alebo usporiadať zhruba do troch konkrétnych priestorov alebo štruktúr, ktoré každý plní funkciou a má špecifické vlastnosti.
Na základni alebo v najspontánnejšej alebo najprirodzenejšej časti psychiky človeka nájdeme id, štruktúru, ktorá súvisí s túžbami, telesnými pocitmi a záujmom o naplnenie a uspokojenie týchto potrieb na fyzickej úrovni. Táto úroveň je v bezvedomí a na podnety reaguje viac ako čokoľvek iné. Potom Ja pokračuje, úroveň, ktorá znamená plné vedomie, a to je tá, na ktorej je človek vedome väčšinu svojho života. Napokon, superego je najvyššou inštanciou, pretože to je to, čo ukladá morálku alebo kontrolu nad ostatnými dvoma, najmä nad id, pokiaľ ide o túžby a fantázie. Je dôležité poznamenať, že ja je možno príkladom rovnováhy medzi jednou a druhou, pretože zahŕňa kombináciu prvkov od oboch strán.
Superego je to, kvôli čomu sa človek nespráva spoločensky ako zviera alebo zviera. Superego je to, ktoré ukladá spoločensky schválené správanie, ktoré prispieva k vytváraniu racionálnych vnemov, ako je skromnosť, náklonnosť, kontrola a umiernenosť. Je to potom spojené viac ako s túžbou po vôli, so schopnosťou človeka ovládať svoje impulzy a prispôsobovať sa spoločensky akceptovaným vzorcom správania. Je to tiež príklad, v ktorom sa objavujú pravidlá a normy, ktoré upravujú spoločenský život. Aj keď má superego určitý kontakt s vedomím, pretože všetky sú racionálne a nie sú impulzívne, dôležitá súčasť superega človeka je v bezvedomí a spôsobuje, že koná určitým spôsobom na základe spôsobu, akým bolo vychované, počnúc od rôzne traumatické situácie, ktoré jedinec zažil a ktoré sám nedokáže ľahko rozpoznať.