definícia sebaovládania
Sebakontrola je známa ako schopnosť alebo kvalita, ktorú môže mať človek nad sebou. Sebakontrola môže mať pozitívne aj negatívne stránky, ak sa dostane do extrémov. V mnohých ohľadoch má sebakontrola pocitov, nápadov, myšlienok a činov súvislosť s predstavou o sociálnom správaní, o tom, čo človek robí alebo nerobí v spoločnosti svojich rovesníkov, aby nebol negatívne hodnotený.
Sebakontrolu možno chápať ako sebaponútenie, ktoré môže človek vyvinúť na seba, aby sa vyhýbal tomu, že hovorí alebo robí určité veci. Sebakontrola nám teda ako ľudským bytostiam bráni konať podľa našich inštinktov alebo impulzov, charakteristických pre zvieratá. Pojem sebakontrola, ako už bolo povedané, úzko súvisí s pojmom spoločnosť, pretože život v ňom zahŕňa zohľadnenie vnímania druhých a platné formy vyjadrenia alebo konania v rámci tejto skupiny.
Aj keď na jednej strane celkový nedostatok sebakontroly nie je nič odporúčané ani vítané, nepovažuje sa za zdravé vyvíjať extrémne vysokú úroveň sebakontroly, pretože to môže mať pre dotknutú osobu vážne negatívne dôsledky. Je to tak preto, lebo keď nájdeme jednotlivca veľmi potlačeného a s malým priestorom pre spontánnosť, tvorivosť a deštruktívnosť, represívne formy a nedostatok slobody môžu skončiť tým, že sa z človeka stane niekto veľmi autoritársky, netolerantný alebo málo spoločenský (pretože nevie, ako prispôsobiť sa prostrediu).
Odhaduje sa, že udržiavanie primeraných úrovní sebakontroly je užitočné nielen na sociálnej a osobnej úrovni, ale aj pokiaľ ide o pracovné, profesionálne a neformálne priestory. Priestory ako politika majú zvyčajne úroveň sebakontroly zo strany tých, ktorí sú jej súčasťou, oveľa vyššia ako úroveň, ktorú nájdeme v iných priestoroch, napríklad v športe.
