definícia altruizmu

Altruizmus, ktorý sa chápe ako jedna z najobdivuhodnejších a najpodstatnejších vlastností človeka, predstavuje schopnosť nezištne konať v prospech ostatných, ktorí môžu potrebovať pomoc alebo ktorí sú v horších podmienkach. Altruizmus sa považuje za prirodzenú podmienku ľudskej bytosti, pretože keď žije v spoločnosti, má vzťah k iným jednotlivcom a rozvíja všetky druhy pocitov súcitu, empatie a lásky, ktoré ho vedú k nezainteresovanému a súcitnému konaniu.

Slovo altruizmus má pôvod v starom francúzskom slove, altruizmus, čo znamená dať sa na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Konkrétnejšie „altrui“ z francúzštiny, manifesty „z druhého“

Všeobecný profil altruistického jednotlivca

Reč je o niekom, kto myslí na ostatných a nielen na seba. Preto je to človek s empatiou a je zvyčajne ochotný pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Spravidla koná nezainteresovane, to znamená bez hľadania výhody výmenou za svoje veľkorysé konanie. Je veľmi pravdepodobné, že altruistický človek koná z lásky k druhým alebo z dôvodu určitého druhu morálnych presvedčení alebo hodnôt.

Altruizmus vo väčšine prípadov znamená konať v prospech iného, ​​aj keď môže byť výsledok tohto konania škodlivý alebo škodlivý pre osobu, ktorá ho vykonala. V tomto zmysle sa altruistické správanie prejavované ľuďmi a inými živými bytosťami stavia proti darwinistickej teórii prežitia najsilnejších osôb, pretože znamená úplné odovzdanie napriek vedomiu možnosti smrti alebo zániku.

Príklady z bežného života

Študent, ktorý pomáha spolužiakom pri vypracovávaní domácich úloh, je jasným príkladom altruistického človeka.

To isté sa deje s ľuďmi, ktorí nezištne a dobrovoľne spolupracujú so sociálnymi entitami.

Misionári, ktorí pracujú s utláčanými národmi a za zúfalých okolností, sú nepochybne altruistickí.

Altruizmus je jedným z prvkov, ktoré najviac oslavujú všetky tradičné náboženstvá, najmä kresťanstvo, judaizmus, islam, budhizmus a hinduizmus. Pre všetkých je ľudská bytosť ušľachtilou bytosťou stvorenou na podobu svojho boha, a preto koná prirodzene v prospech tých, ktorí ho najviac potrebujú. V prípade kresťanstva je zjavenie a obetovanie Ježiša s cieľom záchrany ľudstva pred hriechom najzrejmejším a najznámejším príkladom altruizmu.

Sme altruistickí alebo sebeckí?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Ak vezmeme do úvahy, že všetky živé bytosti bojujú o prežitie, ľudia sú sebeckí. Je však zrejmé, že určité správanie sa odkláňa od boja o vlastné prežitie a zameriava sa na prospech ostatných.

Altruizmus má paradoxnú zložku, pretože nezainteresovaná činnosť môže skrývať dávku sebectva. Ak teda pomáham blížnemu pri sťahovaní, myslím si, že na oplátku získam určitú dávku (napríklad keď ju budem potrebovať, budem ho môcť požiadať o láskavosť alebo sa budem jednoducho cítiť dobre) a poskytuje mu moju pomoc).

Existuje mnoho postojov, ktoré altruizmus bežne sprevádzajú a ktoré súvisia s chovaním považovaným za etické a morálne. Z týchto postojov musíme spomenúť súcit, lásku k druhým, empatiu, solidaritu atď. Rovnakým spôsobom existujú aj postoje a spôsoby konania, ktoré sú v rozpore s altruizmom. Niektoré z nich môžu byť sebectvo, individualizmus a hľadanie sebauspokojenia bez ohľadu na potrebu ostatných.

V ríši zvierat

Altruizmus existuje aj medzi zvieratami. V tomto zmysle je delfín zviera s nezainteresovaným správaním, pretože pomáha svojmu druhu pri útoku alebo nebezpečenstve. Niektoré plazy vytvárajú kooperatívne štruktúry na ochranu svojho prírodného priestoru. Veľkorysé postoje sa prejavujú aj v správaní slonov a goríl. Niektoré netopiere vracajú krv svojej koristi, aby ju mohli ponúknuť iným jedincom, ktorí nemajú potravu.

Vyššie uvedené príklady ukazujú, že zvieratá majú pocity empatie k ostatným členom rovnakého druhu. V prípade psov sa ich miera empatie môže zamerať na človeka, pretože sú schopní obetovať svoje životy, aby pomohli svojim pánom, ak sú v ohrození.


$config[zx-auto] not found$config[zx-overlay] not found