definícia rozporu
Existuje rozpor kedy potvrdzujeme niečo úplne iné a protichodné k tomu, čo sme už vyjadrili k tej istej otázke predtým.
Potvrďte niečo iné, ako bolo uvedené vyššie
Bude to teda jasný protiklad, keď dnes povieme: Juan sa nám páči pred niekoľkými týždňami, keď sme o ňom komentovali, že je to človek, ktorý sa nám nepáči, ako sa chová po všetkých stránkach.
Popieranie toho, čo sa tvrdí, že je pravda
Bude to tiež rozpor popretie toho, čo sa potvrdzuje ako pravda.
A) Áno, “Vyjadrenie, že prezident nezneužil verejné prostriedky, keď súdy rozhodli, že tak urobil, bude v rozpore.”
Odpor medzi dvoma otázkami
Na druhej strane k nesúhlas medzi dvoma otázkami, rovnako sa to bude považovať za rozpor.
Je to možné, pretože dve situácie, ktoré samy osebe spôsobujú rozdiely, znamenajú kontrast, antagonizmus.
Existujú ľudia, ktorí majú tendenciu byť nerozhodní a môžu si protirečiť aj v konaní a myslení, pretože si napríklad chcú kúpiť džínsy, ale nie sú si istí, či im to vyhovuje, a potom sa rozhodnú kúpiť čiernu nohavice.
Logika: antagonizmus medzi dvoma premisami
Na príkaz logika, čo je disciplína, ktorá študuje a hodnotí platnosť argumentov z hľadiska logickej štruktúry, ktorú prezentujú, rozpor bude znamenať antagonizmus medzi dvoma návrhmi.
Inými slovami, pre logiku sú výrazy „Som hladný a nie som hladný, sú konkrétnym rozporom.”
Typická ľudská otázka protirečenia si
Je potrebné poznamenať, že rozpor je typicky ľudská záležitosť, napodiv to, že jednotlivec, ktorý sa nikdy v živote nestretol s rozporom, bude patriť do tohto sveta.
Pretože rozpor je do istej miery priamym dôsledkom myslenia, ľudského konania, a pretože nie, vo výnimočných prípadoch aj dôsledkom zmeny spôsobu myslenia, ktorá potom generuje, že niekto, kto si niečo myslel už pred desiatimi rokmi, už Nerozmýšľajte o tom dvakrát a ešte viac majte názor, ktorý je úplne opačný ako ten, ktorý ste kedysi poznali.
V mnohých prípadoch vlastný vývoj, ktorý ľudia zažívajú, alebo vekový rast, spôsobuje, že okrem iného zmeníme svoje myšlienky, názory, a to môže spôsobiť, že si budeme rozporuplne čeliť s niečím, čo sme držali v minulosti, ale teraz už nie, a preto to možno považovať za rozpor pre mnohých ľudí.
Aj keď je to typicky ľudské správanie, ako sme už spomenuli, ľudia ho všeobecne nemajú radi, protirečia nám nepríjemnosti, a ešte oveľa viac, ak sa nás nejakým spôsobom týkajú.
Je to tak preto, lebo existuje zovšeobecnené presvedčenie, že rozpor, ktorý má niekto ohľadne problému, napríklad predtým, ako bol za adopciu detí homosexuálnymi pármi a teraz tvrdí, že nie je, ho to vzďaľuje od toho, aby bol dôveryhodný človek a dôveryhodný, pretože v podstate jedného dňa myslí na jednu vec zajtra a zajtra na inú, a to ľudí rozruší, podozrieva ich, že sa ich názor na tému môže natoľko zmeniť, najmä pokiaľ ide o citlivé otázky, ako je napr. tí spomínaní.
Každý z nás si protirečí, už sme si to povedali, ale u osobností verejnosti je to oveľa citeľnejšie a notorickejšie, pretože ich názory sa odrážajú v masmédiách, a potom je možné vďaka archívu nájsť rozpor napr. politik na tému.
A v prípade politických vodcov sa to zvyčajne stáva záležitosťou štátu, pretože politik vychádza v ústrety, aby dosiahol dôveryhodnosť voličov.
Princíp protirečenia: potvrdenie a negácia nemôžu byť pravdivé v rovnakom okamihu
Z jeho strany princíp protirečenia sa ukazuje ako tradičný zákon navrhnutý logikou, z ktorej vychádza, že a argument a jeho negácia nikdy nemôžu byť pravdivé v rovnakom okamihu a v rovnakom zmysle.
V priebehu celých dejín filozofie sa otázka tohto princípu venovala všetkým klasickým filozofom, ako napríklad: Aristoteles, Platón, SokratesMedzi najpozoruhodnejšie spomenuli otázku tejto nezlučiteľnosti medzi dvoma propozíciami, ktoré potvrdzujú a popierajú to isté a ešte viac, robia to súčasne.
Nikdy ten istý aspekt nemôže pokryť dve veci, ktoré sú prirodzene proti.
