definícia emotivizmu
Je známy ako Etický emotivizmus K tomu cieľový etický prúd (časť etiky, ktorá sa zaoberá analýzou morálneho jazyka) podľa ktorého hodnotové úsudky vychádzajú z individuálnych emócií a účelom potom bude presvedčiť ostatných, aby cítili, ako sa cítime, a dokonca sa pokúsiť získať tých, ktorých si ľudia, ktorí si myslia úplne inak, vážia situácie rovnako ako my.
Emotivizmus nevyužíva racionálne prostriedky na preukázanie platnosti svojho návrhu, ba čo viac, úplne sa ho zbavuje, pričom ako prostriedok na spoznanie morálnej pravdy používa iba emócie a ich spontánnosť..
Jeho hlavnými cieľmi sú na jednej strane prostriedky na ovplyvňovanie správania ľudí, okrem iných alternatív aj verbálnymi prejavmi, emóciami, prosbami, pocitmi a na druhej strane sa morálnym jazykom vyjadruje postoj človeka k situáciám resp. vecí, a preto ich treba odlišovať od jednoduchého subjektivizmu.
Napríklad na príkaz tohto filozofického systému tvrdenia ako závisť sú veľmi zlé, nám nepovedia nič o povahe aktu závisti samej, ale v skutočnosti vyjadrujú pocit, ktorý vyvoláva, teda závisť.
Medzi najvernejších predstaviteľov emotivistického prúdu patria filozofi David Hume a Ludwig Josef Johann Wittgenstein.
HumeZ jeho strany bol toho názoru, že je absolútne nemožné zakladať morálne možnosti na rozumnosti; vo faktoch ani v myšlienkových vzťahoch neexistuje nič, čo by sa dalo považovať za dobré alebo zlé, pretože morálny význam, ktorý budú mať, bude daný v kontexte našich predchádzajúcich zámerov a chutí. Morálny úsudok bude podľa Humea založený na pocite súhlasu alebo nesúhlasu, ktorý zažívame za rôznych okolností.
Medzitým, WittgensteinDomnieval sa, že na svete je všetko také, aké je, nemá žiadnu hodnotu, a preto by pokus o definovanie hodnoty bol v rozpore so samotným jazykom. Čo bude spojené s etikou, bude čo najskôr.
