definícia nevďačnosti
Nevďačnosť je protikladný postoj k vďačnosti, ukazuje vzdialený a málo zvažovaný prístup človeka, ktorý si neváži gestá druhých alebo pozitívne detaily, ktoré k nemu niekto môže mať. Týmto spôsobom človek, ktorý je nevďačný, ľahko zabudne na tieto podrobnosti.
Za nevďačného človeka sa považuje niekto, kto po prijatí pomoci od niekoho čoskoro zabudne na túto pomoc a nekorešponduje rovnako, ak je situácia opačná. Nevďačný človek ľahostajne reaguje na tento druh správania, ktoré si vďačný človek tak vysoko váži.
Vďačnosť pramení z pokory, keď si uvedomujeme, že každý človek môže v určitom okamihu potrebovať pomoc, ale tiež musí mať rovnakú pokoru, aby ju mohol ponúknuť. Naopak, nevďačnosť ukazuje túžbu po sebadôvere, ktorá vyplýva z pýchy.
Nedostatok empatie
Človek, ktorý je nevďačný, môže byť nevďačný aj s najbližšou rodinou a priateľmi, v takom prípade mu chýba dostatočná empatia, aby sa umiestnil na miesto toho druhého. Vďačnosť sa prejavuje aj emocionálnym dialógom, ktorý neobsahuje kľúčové výrazy ako ďakujem, prepáčte a prosím.
Nevďačný človek toho druhého sklame, pretože svojim prístupom poškodzuje dobré úmysly toho, kto mu v určitom okamihu ponúkol pomoc. Rovnako ako láska je pocit, ktorý sa môže alebo nemusí oplatiť, rovnako je vďačnosť pocitom, ktorý sa môže vyskytnúť vzájomne medzi dvoma ľuďmi. Je to napríklad prípad, keď dvaja priatelia, ktorí sa spolu cítia dobre, cítia vďačnosť, že sa môžu na seba spoľahnúť. Nevďačnosť však ukazuje na nedostatok korešpondencie v tomto sentimente.
Neexistuje žiadna korešpondencia
Keď sa nevďačnosť stane spôsobom života, potom sa človek uzavrie do seba a jeho situácia vedie k osamelosti a izolácii, pretože ostatní sa postupne vzďaľujú.
Vďačnosť je nevyhnutný pocit, ktorý pomáha udržiavať poriadok v osobných vzťahoch. Napríklad je to prejav úcty, že deti sú vďačné za to, čo s nimi rodičia robili, a majú schopnosť venovať rovnakú pozornosť a náklonnosť svojim rodičom, keď sú starší a vyžadujú starostlivosť.